V pracovnom prostredí si mnohí myslia, že čím viac pracujú, tým sú hodnotnejší a lepší. Ak niekto pracuje nadčas, odpisuje na e-maily vo večerných hodinách alebo chodí do práce ešte pred pracovnou dobou, ľudia ho intuitívne vnímajú ako svedomitejšieho a akoby aj dôveryhodnejšieho. Tvrdá práca ale vôbec nemusí zvyšovať našu morálnu hodnotu. Niekedy môže byť dokonca zbytočným plytvaním času.
Profesor psychológie Azim Shariff sa vo svojej TED prednáške zameral na to, či z nás tvrdá práca robí lepších ľudí. Začal fiktívnym príkladom zamestnanca Jeffa, ktorého prácu môže plnohodnotne nahradiť softvér. Napriek tomu, že mu firma ponúkne možnosť zostať doma a poberať plat, Jeff sa rozhodne naďalej chodiť do práce a robiť úlohy, ktoré by mohol robiť stroj.
Ľudia ho vnímajú ako menej kompetentného (lebo plytvá energiou), no zároveň ho považujú za morálnejšieho a dôveryhodnejšieho. To zvýrazňuje zvláštnu tendenciu spoločnosti vnímať samotné úsilie ako znak morálky – dokonca aj vtedy, keď toto úsilie neprináša žiadnu pridanú hodnotu.
Podstata „morálneho“ úsilia
Profesor tiež hovoril o tom, že veľká námaha často budí dôveru. Ľudia majú sklon uprednostniť spolupracovníka, ktorý sa pri rovnakom výstupe viac natrápi, pred tým, kto pracuje ľahko a efektívne. Z evolučného hľadiska môže byť ochota dostať sa do cieľa aj cez prekážky znakom spoľahlivého, vytrvalého partnera.
Problém nastáva, keď táto mentalita prerastie do pracovnej kultúry, ktorá priamo odmeňuje dlhé hodiny v práci, neskoré e-maily a prejavy „makania“, hoci ich výsledkom nebýva vyššia hodnota, ale len preukazovanie úsilia.
Workizmus namiesto produktivity
Autor prednášky poukazuje aj na fenomén workizmu – kultúry neustáleho zhonu, kde ľudia potrebujú demonštrovať, že sú zahltení robotou, často bez toho, aby to reálne zvyšovalo efektivitu či kvalitu ich výstupov. Dochádza tak k tomu, že ľudia vykonávajú aj úlohy, ktoré niekedy nemajú zmysel či cieľ.
Ako príklad môže poslúžiť scenár, keď sa kolegovia predbiehajú v tom, kto príde skôr do práce. Nakoniec tam chodia všetci výrazne skôr ako je oficiálna pracovná doba. V konečnom dôsledku to môže byť neproduktívne, pretože ráno sú všetci unavení a aj tak nedokážu pracovať.
Morálka nie je len o prázdnom zaberaní času
Samotné chválenie sa počtom hodín strávených pri monitore podľa profesora nevytvára hodnotu. Skutočne morálne a prospešné je produkovať reálne výsledky: vylepšovať procesy, prichádzať s novými riešeniami, alebo jednoducho prinášať spoločnosti skutočnú inováciu. Prejavuje sa to aj v prípadoch, keď firmy zbytočne držia ľudí na pozíciách, ktoré mohli byť automatizované.
Ako sa vyhnúť falošnému kultu tvrdej práce
Prednáška vyzýva k tomu, aby sme začali rozlišovať medzi prácou, ktorá niečo skutočne prináša, a prácou vykonávanou len naoko. Úsilie samo o sebe nie je zlé. No namiesto merania „kto pracuje najdlhšie“ by sme sa mali sústrediť na skutočnú hodnotu, ktorú ľudia prinášajú.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
Na Kariéra.sk si môžete vybrať zo stoviek voľných pracovných miest, stačí zadať odvetvie a lokalitu, v ktorej si hľadáte prácu. Taktiež sa môžete pridať do Facebook skupiny Práca a brigády - Slovensko a zahraničie / KARIERA.SK, vďaka ktorej pravidelne dostanete informácie o voľných pracovných pozíciách. Môžete si tiež vytvoriť Agenta na portáli Kariéra.sk. Vďaka službe Agent dostanete na váš email nové ponuky práce podľa vašich kritérií. Nemusíte tak prezerať denne stovky ponúk, Agent ich prezrie za vás.
