Rozprávate sa niekedy sám so sebou? Nestraší vám vo veži, súvisí to s vysokým IQ

Zdroj: Gettty Images

Videli ste už aj vy človeka, ktorý kráčal po ulici a niečo sám sebe mrmlal popod nos? Možno ste si o ňom povedali, že je zvláštny, čudák, prípadne to v hlave nemá úplne v poriadku. Pravdou však je, že ľudia, ktorí sa rozprávajú sami so sebou, nie sú blázni – za túto ich vlastnosť môže „iba“ vyššie IQ.

Možno máte k rozprávaniu samého so sebou postoj ako väčšina ľudí – jednoducho vám to nepripadá normálne. Mali by ste však tento postoj prehodnotiť. Ukázalo sa totiž, že rozprávanie samého so sebou pomáha mozgu pracovať lepšie. Istá štúdia ukázala, že vďaka tomu vie mozog fungovať efektívnejšie a lepšie identifikovať objekty. Rozprávanie samého so sebou tiež pomáha zapájať pamäťové centrá nášho mozgu.

Rozprávať sa sám so sebou prináša aj ďalšie výhody. Pomáha nám zlepšovať vizuálnu výkonnosť. Ako? Ak nahlas vyslovíte názov toho, čo hľadáte, dokážete tým posilniť pamäťové senzory vo vašom mozgu a ten pracuje lepšie. Ak však neviete, čo presne hľadáte a budete si to nahlas opakovať, mozog bude akurát viac zmätený.

Pozrime sa na rozprávanie samého so sebou na príklade detí: človek sa v detstve učí tým, že sa rozpráva nahlas a často sám so sebou. Je to dôležitý spôsob, ako identifikovať a spoznávať svet okolo seba.

Čo je však ešte lepšie – ak sa budete rozprávať sám/sama so sebou, dokonale si upracete svoje myšlienky. V mozgu toho prebieha veľa. Obyčajná verbalizácia vám môže pomôcť pozrieť sa na problém či situáciu, nad ktorými uvažujete, z iného uhla.

Ak teda najbližšie uvidíte niekoho, ako sa na ulici rozpráva sám so sebou, neodpisujte ho hneď a nemajte mu to za zlé. Dobre sa započúvajte, aký druh monológu vedie. Vôbec nemusí ísť o šialeného človeka, ale o génia.