Bude leto v Tatrách? Rozhovor s Igorom Rattajom o TMR v čase pandémie a o cestovnom ruchu v národných parkoch

Zdroj: archív I.R.

Nestihli ste v stredu, 28.4., ďalšiu z našich pravidelných debát na sociálnej sieti Clubhouse? Prinášame vám článok, v ktorom si môžete prečítať rozhovor s Igorom Rattajom, predsedom predstavenstva Tatry Mountain Resorts. Rozhovor viedol riaditeľ pracovného portálu Emil Čižinský.

Igor, akú rolu dnes zastávaš v TMR?

Dnes som predseda predstavenstva, niečo ako generálny riaditeľ. I keď dnes máme štruktúru inak nastavenú. V podstate som v prevádzke a v prevádzkovom výkone. Z toho dôvodu musím spolurozhodovať aj vo veciach týkajúcich sa prepúšťania, keďže sa bavíme o zamestnávaní.

Zmena v štruktúre, ktorú si spomínal súvisí s pandémiou?

Len čiastočne, už dlhšie sme plánovali zmeny v manažmente. Pandémia to len urýchlila a keď udrela, tak prišlo k prepúšťaniu naprieč celou firmou.

Koľko zamestnancov ste museli prepustiť, koľko ste si ich podržali a ako vám pomáha štát?

Celkovo TMR zamestnávalo okolo 3500 zamestnancov, vo všetkých štyroch krajinách, v ktorých pôsobí. Dnes máme cca 1100 zamestnancov. Ak to vezmem len na Slovensko, tak sme to robili v niekoľkých vlnách. Vrátane brigádnikov a skrátených úväzkov to bude okolo 1400 prepustených zamestnancov.

Štát nastavil pravidlá pomoci, napríklad tzv. kurzarbeit, a ten z mojich skúseností pomerne dobre funguje. Tam sme získali pomerne slušnú podporu na udržanie zamestnancov, no napriek tomu sme museli aj prepúšťať. Okrem tejto pomoci neprišla žiadna iná. Snažíme sa rokovať s ministerstvom dopravy a ďalšia pomoc pre gastro a cestovný ruch je stále otvorená.

Mnohí si povedia, koľko sme dostali od štátu peňazí. No upozorňujem, že od 13.3. 2020 doteraz, to je rok a jeden mesiac sme od štátu dostali okolo 6 miliónov eur. Čo pre nás, vzhľadom na našu veľkosť, je pomerne málo. Pre porovnanie uvádzam, že pred pandémiou sme mali mzdové mesačné náklady takmer 2 milióny eur. Samozrejme, ak by sme tých ľudí prepustili všetkých, štát by tie prostriedky vyplatil ľuďom cez podporu v nezamestnanosti alebo sociálne dávky. Takže nazývať t ako pomoc podnikateľom sa ani nedá. Na druhú stranu som vďačný aj za toto a za to, že to prišlo relatívne rýchlo, lebo inak by to bola úplná katastrofa.

Uvoľnení ľudia z gastra prešli do iných priemyselných oblastí a nahradili cudzincov, ktorí kvôli pandemii zostali doma. Uvažujete o využití zamestnancov zo zahraničia?

Áno, zvažujeme to, len nevieme, ako bude vyzerať covid pass a nie sú ustálené pravidlá o cestovaní zo zahraničia, povinných karanténach a podobne. Schengen nefunguje, každá krajina si nastavuje vlastné pravidlá cezhraničnej migrácie. V minulosti sme zamestnávali do 50 cudzincov cez rôzne programy a pandémia nám vypla aj túto možnosť. Kým nie sú ustálené pravidlá, nevieme takýchto ľudí využívať.

Fenomén “čašník v Tatrách”, ako to vnímaš?

Musím zodpovedne prehlásiť, že sa to výrazne lepší. Desať až pätnásť rokov dozadu to bolo veľmi cítiť, no dnes sme na úplne inej úrovni. Zároveň potvrdzujem, že krajiny ako Thajsko alebo Filipíny sú oproti nám veľmi ďaleko. Tak to ale bude vždy, lebo náš naturel je taký jánošíkovský, prudký. Mení sa to ale výrazným tempom k lepšiemu. Mnoho našich ľudí prináša vlastné pracovné skúsenosti v službách zo zahraničia. Pracovali na rôznych pozíciách a tieto skúsenosti prinášajú domov. Mnoho z nich pracuje aj u nás v TMR a posúvajú kvalitu našich služieb na svetovú úroveň. Nie je ale v našej slovenskej náture byť úslužný. Uvediem zaujímavý príklad z Čiech. Ak ste tam majiteľom krčmy, tak ste na to hrdý a zapájate do podnikania celú rodinu. Na Slovensku je málo takýchto rodinných podnikov. Ak niekto vlastní prevádzku u nás, tak ju radšej prenajme, lebo v spoločnosti prevláda pocit, že byť krčmárom je niečo pod úroveň.

Likviduje cestovný ruch národné parky?

Ja si myslím, že nie. TANAP vznikol cca v 1949 a v 1978 vznikol NAPANT a vtedy nikto nebral do úvahy ďalšie funkcie, ktoré sa už v tom čase na tom území nachádzali. Ako napríklad cestovný ruch, urbanizované osady a podobne. V podstate sa len nakreslila čiara a povedalo sa, že toto bude národný park. No a z toho vznikol problém zvaný cestovný ruch verzus národné parky. Lanovka na Lomnický štít alebo zjazdovka na Chopku boli vybudované 20 a viac rokov pred tým, ako v tomto území vznikol národný park. Takže si stojím za tým, že v týchto miestach národný park ani nemal vzniknúť alebo mal mať nejaký špeciálny štatút. Keďže to tak dodnes nie je zadefinované, tak dochádza k treniciam a nedorozumeniam. Dnes cestovný ruch v TANAPe, myslím všetky zjazdovky a vleky, zaberajú menej ako 1% z územia národného parku, mimo osídlených osád. Čo je také nízke číslo, ktoré by sme mohli a mali vyčleniť pre cestovný ruch. Samozrejme, cestovný ruch chce fungovať v atraktívnom, peknom, čistom a chránenom prostredí.

Koľko stromov padne v TANAPe kvôli cestovnému ruchu?

Zanedbateľné množstvo blížiace sa k nule. A toto ochranári asi neradi počujú, ale je to tak. V porovnaní so škodcami, víchricami a ťažbou. Väčšina zjazdoviek TMR existuje už dlhé roky. Ak si pozriete napríklad Demänovskú dolinu, tak tá je vyrúbaná na úplne iných miestach ako pôsobí cestovný ruch. Tieto výruby sú buď po víchriciach alebo ťažbe dreva a sú to 20 až 30-násobne väčšie plochy ako zaberajú plochy vyčlenené pre cestovný ruch.

Iniciatíva Za dolinu má 100 000 podpisov. Čo si o tom myslíš?

Rešpektujem to. Je to významný počet ľudí a s drvivou väčšinou vecí, ktoré sú v tej iniciatíve, sa stotožňujem. Nie som si ale istý, či spôsob, ako sa o tom diskutuje, je ten najefektívneší pre dosiahnutie cieľov, ktoré zástupcovia iniciatívy majú. Takže nie všetkými desiatimi, ale ôsmimi prstami to beriem. Keďže ide o také množstvo ľudí, mal by to brať vážne aj štát. Napríklad časť peňazí z plánu obnovy určených pre životné prostredie by mohlo smerovať práve sem. Prvou témou je riešenie naozaj prehustenej dopravy, ktorá je kritická v niekoľkých dňoch v roku. A tu sme pripravení spolupracovať pri hľadaní riešení.

Čo sú tie dve veci, s ktorými nie si stotožnený?

Napríklad doprava. Navrhujú elektrické autobusy a ja viem, že v zime tie stroje nezvládnu miestne prevýšenie. Na južnej strane bola iniciatíva električka do Krupovej. Súhlasím, no v Demänovskej doline prechádzame cez územie jaskýň, čo značne komplikuje technické riešenia. Predsa nezakopeme električku do jaskyne, i keď zo žartu dodávam, že ak by bola zastávka električky v jaskyni, tak ja zaplatím jednu koľaj. Niečo také by bol svetový unikát.

Viac ako 100 000 ľudí rešpektujem ako výraznú silu a som za hľadanie riešení. Som pripravený tomu venovať čas a peniaze, len musíme mať konštruktívny prístup k hľadaniu odpovedí nielen na to, čo sa má robiť, ale aj ako sa to má robiť. Záverom podotýkam, že stále nie je vyriešená D1 medzi Žilinou a Ružomberkom pre enviromentálne dôvody, a to je vec národného, až nadnárodného významu. Čo teda môžeme očakávať v prípade riešenia takéhoto lokálneho problému v chránenej oblasti?

Igor, ty si známy aj kontroverznými výrokmi. Ako to už v médiách býva, myšlienky za výrokom zostávajú nezodpovedané. Naučíš Rakúšanov robiť lyžiarsky biznis? 

Už to aj robím. TMR už má jedno stredisko aj v Alpách a druhé preberáme počas budúceho týždňa. Aby som to ale objasnil, tento biznis pozostáva z dvoch prvkov. Jeden je samotná prevádzka lyžiarskych stredísk. Druhý je obchod. To znamená marketing a neustále vylepšovanie predajného produktu. Teda nielen to, čo poskytujeme, ale aj ako to poskytujeme. Napríklad aj tým, že využívame moderné technológie, online predaj a komunikáciu. Tú prevádzkovú časť Rakúšania robiť vedia, ale tú obchodnú nevedia úplne všade. Sú extrémne konzervatívni. Napríklad radikálne menej používajú kreditné karty ako my. V predaji im pomerne výrazne chýba invencia. Okrem toho, oni ani nemusia byť invenční a snažiť sa tak, ako sa musíme snažiť my. Ich hory sú pomerne vysoké, sneh im tam napadne vždy a nemeckí turisti im tam prídu tak či tak, lebo sa tam cítia ako doma. Čiže oni sa nemusia až tak snažiť o získanie klientov ako my.

My sa na sneženie nie vždy môžeme spoľahnúť, podpora cestovného ruchu od štátu je minimálna a ochranári stále proti niečomu protestujú. Zohnať klientov je tu oveľa náročnejšie. Z Bratislavy sa do Álp dostanete rýchlejšie a po dokonalej diaľnici. Okrem toho, napríklad v Jasnej, je len 50 km zjazdoviek a v Rakúsku sú strediská, kde majú 150km bežne. Ako máme zabezpečiť, aby naše zjazdovky neboli plnšie? Vyššou cenou? Tá je už teraz dosť vysoká.

Chcel by som vidieť toho rakúskeho podnikateľa, ktorý by začal v lyžiarskom biznise podnikať na Slovensku. Nie som si istý, či by to zvládol. Naopak, ak to niekto zvládne tu, tak v Rakúsku to zvládne jednoduchšie. Napríklad nám sa v roku pred pandémiou podarilo zvýšiť počet návštevníkov v stredisku Mölltaler o 15 až 20-tisíc. Všimli si to aj naši rakúski susedia a už aj oni chcú používať náš GOPASS. Dnes má tento náš lojality program už viac ako milión používateľov. A presne toto sa skrýva za mojím výrokom.

Z dlhodobého hľadiska, nie je ten rakúsky prístup udržateľnejší alebo pre prírodu znesiteľnejší?

Uvediem príklad strediska Nassfeld, kde Česi a Slováci tvoria cca 35% návštevníkov. Je tam asi 120 km zjazdoviek, Jasná má maximálne 60 km zjazdoviek. Čo sa týka návštevnosti, máme približne rovnaké číslo, asi 700-tisíc ľudí počas sezóny. Takže my sme prepchatí oproti nim. Problém je, že tento počet ľudí chce u nás lyžovať. Čo s tým máme urobiť? Zdvíhať už aj tak vysokú cenu? Alebo ich posielať do Rakúska? Má to širšie súvislosti, napríklad so zamestnaním u nás. Dodám, že za posledné 4 roky sme zaplatili štátu 100 miliónov na DPH, odvodoch a daniach.

Druhý a posledný bonmot, na ktorý sa pýtam: Smrdia ti lyžiari na svahu?

Tiež vec vytrhnutá z kontextu, ktorú rád vysvetlím. Lyžovačka dnes nie je len o lyžovaní, ale aj o iných službách. Napríklad o doplnkových službách, hoteloch, spa, aquaparkoch, obchodíkoch a podobne. Z tohoto pohľadu je pre nás najzaujímavejší klient ten, kto využije širšiu škálu týchto služieb. Napríklad rodiny s deťmi a na pobavenie som utrúsil tú poznámku, že nám „nesmrdia“ na zjazdovke. Samozrejme, novinári z toho urobili high-light. Na druhú stranu, keď sa nad tým zamyslíte, je to presne tak. Ani McDonald's nechce aby mu zákazníci „smrdeli“ v prevádzke, lebo ho to stojí viac peňazí. Aj preto otvoril McDrive, nech nakúpia a odídu.

Samozrejme, sme vďační za každého návštevníka, no ten najideálnejší je ten, čo príde na lyžovačku a zas tak veľa nelyžuje - to dodávam s úsmevom.

Igor Rattaj tiež odpovedal na zvedavé otázky publika a s účastníkmi diskutovali o súčasnom stave cestovného ruchu. Pridajte sa aj vy do diskusií na Clubhouse, ktoré pravidelne, každú stredu organizuje pracovný portál Kariéra.sk. Tešíme sa na vašu účasť.

Viac o téme: Tatry mountain resorts Igor rattaj
  • Autor: © Zoznam
  • Zdroj: Foto: archív I.R.

Súvisiace články