7 vecí, ktoré musíte robiť, ak nechcete, aby vás váš mozog zradil

Zdroj: gettyimages

Používame ho 24 hodín denne, 7 dní v týždni a 365 dní v roku. Nemá oddych ani pauzu. Áno, reč je o mozgu, najdôležitejším ľudskom orgánu, ktorý spotrebuje veľké množstvo energie. Ako z neho urobiť efektívny stroj a zabezpečiť jeho správne fungovanie? Inšpirujte sa týmito siedmimi jednoduchými činnosťami, ktoré priaznivo ovplyvnia činnosť vašej šedej kôry.

Cvičenie
Fyzická aktivita je jasne spojená so zdravím mozgu a kognitívnymi funkciami. Ľuďom, ktorí pravidelne cvičia, to lepšie myslí, viac si pamätajú a hrozba rozvoja demencie sa znižuje. Nedávna štúdia Americkej neurologickej akadémie hovorí, že starší ľudia, ktorí pravidelne športujú, majú kognitívne funkcie takmer rovnaké ako ľudia, ktorí sú mladší o desať rokov. Ani odborníci nevedia presne povedať, prečo to tak je. Domnievajú sa, že za to môže zvýšený prúd krvi, ktorý plynie pri fyzickej aktivite do mozgu. Cvičenie navyše pomáha vytváraniu nových neurónov v tzv. hipokampe, teda časti mozgu, v ktorej sídli centrum učenia a pamäti a ktorá stráca svoj objem s narastajúcim vekom.
Jedlo a korenie
Mozog má veľkú energetickú spotrebu. V porovnaní so zvyškom našich orgánov má suverénne najvyššie nároky na prísun glukózy. Denne spotrebuje 20% našich telesných energetických zásob. A deje sa to najmä pri činnostiach, ako je premýšľanie alebo učenie sa. Ani samotná prevádzka nášho tela nie je zadarmo. Preto je potreba energiu, ktorú náš mozog spotrebúva, dopĺňať. Viete ale, ako na to? Naservírujte si zdravé jedlo, ktoré je stabilným zdrojom energie a zaručí jeho pomalé a postupné uvoľňovanie.
Vitamíny a minerály
Pre funkciu centrálneho nervového systému je nevyhnutný vitamín B12, ktorý nájdete vo vajciach, mlieku, syroch a mäse. Nedostatok tohto vitamínu môže spôsobiť napríklad zlú pamäť. Za úpadkom kognitívnych schopností stojí tiež nedostatok vitamínu D a železa. Aj keď sú doplnky stravy pre niekoho nevyhnutné, snažte sa tieto vitamíny čerpať hlavne z klasického jedla. To je totiž stále tou najúčinnejšou cestou, ako ich do tela dostať.
Káva
Milovníci kávy to inštinktívne vedia. Nielenže vie káva prebudiť a človek je po nej bystrejší, ale tiež znižuje riziko depresie, Alzheimerovej alebo Parkinsonovej choroby. Káva totiž obsahuje zložky, ktoré sa správajú ako antioxidanty, zlepšia tak cievny systém a upravia poškodený bunkový systém.
Meditácia
Už tisícky rokov sa aj napriek nepodloženým dôkazom hovorí, že meditácia človeku pomáha tak po psychologickej, ako aj po neurologické stránke. Posledných desať rokov sa už ale tiež objavujú hmatateľné poznatky o vplyve meditácie priamo na mozog. Meditácia napríklad ovplyvňuje rast v určitých oblastiach mozgovej kôry a naopak, zmenšuje objem mozgu v tej oblasti, ktorá kontroluje strach a úzkosť.
Vzdelanie a mentálna aktivita
Mentálna aktivita, ktorá začína navštevovaním školy, je pre správne fungovanie mozgu úplne zásadná. Mentálne aktívni by sme mali zostať po celý život, stačí si aspoň z času na čas vylúštiť krížovku. David Knopman z americkej Mayo Clinic je toho názoru, že vďaka vysokej mentálnej aktivite má mozog lepšiu schopnosť znášať účinky mozgových ochorení (napríklad Alzheimerovu chorobu) v porovnaní s mozgom osoby, ktorá mentálny rozvoj nepestuje.
Spánok
Zatiaľ čo človek spí, mozog neustále pracuje. Ukladá spomienky a triedi to, čo v hlave mať nepotrebujeme. Nedostatok spánku si potom vyberá daň na našom kognitívnom zdraví, nevieme sa učiť, sústrediť ani kreatívne myslieť. A čím väčší je náš spánkový deficit, tým dlhšie ho dobiehame. Aký by teda mal byť váš cieľ? Spať približne sedem hodín denne.