Vedci prezradili, ako dlho by ste mali pracovať, aby ste sa nezbláznili: Naozaj iba toľkoto?

Viete, koľko dní by ste mali pracovať, aby ste sa nezbláznili? Vedci prišli na to, aká je zdravá miera pracovného nasadenia. Ak pracujete viac ako je číslo vyplývajúce zo štúdie, ohrozujete svoju psychickú pohodu. K tomuto záveru dospela štúdia vedcov z britských univerzít v Cambridgi a Salforde. V rámci štúdie sa zaoberali dopadmi zamestnania na duševné zdravie človeka. Ich zistenia potešia pravdepodobne väčšinu pracujúcich.

Či sa vám to páči alebo nie, práca má na duševné zdravie človeka pozitívny vplyv. Štúdia britských vedcov ukázala, že nástupom do zamestnania (ak bol človek nezamestnaný alebo sa vracia z materskej dovolenky) klesá riziko objavenia duševných problémov až o 30%. Za týmto tvrdením však tiež hneď dodávajú, že aby tento pozitívny dôsledok pretrval, človek to s prácou nesmie prehnať. Stanovili dokonca, aký je pre zdravie prospešný počet pracovných hodín. Z ich štúdie vyplynulo, že optimálna a zdravá hranica je osem pracovných hodín týždenne. Vedci tiež skúmali, či dlhšia pracovná doba prispieva k blahobytu ľudí. Žiaden dôkaz nenašli.

Toto je optimálna "pracovná dávka"

Optimálnu pracovnú dávku tak stanovili na jeden deň týždenne. „Poznáme odporúčanú dávku vitamínu C či odporúčanie, koľko hodín by sme mali spať. Toto je však prvýkrát, kedy sa niekto zaoberá odporúčanou dávkou práce,“ povedal pre denník The Telegraph sociológ Brendan Burchell, ktorý je jedným z autorov štúdie.

„Vieme, že ľudskej psychike často neprospieva nezamestnanosť. Negatívne totiž vplýva na identitu či postavenie jedinca. Teraz však máme predstavu aj o tom, aký objem práce je potrebný k získaniu psychologických aj sociálnych výhod zamestnanosti. Pravdou je, že to vôbec nie veľa,“ uviedol Burchell.

„Byť zamestnaným je pre človeka dobré, avšak mať prácu s nízkou úrovňou kontroly, s vysokými nárokmi, nízkym platom či neustále v nej pociťovať pracovnú neistotu? To je pre duševné zdravie človeka menej škodlivé než nezamestnanosť,“ vysvetľuje Burchell.

Výskum vedci realizovali s ohľadom na nastupujúcu automatizáciu či umelú inteligenciu, ktoré by v budúcnosti mohli ľuďom ušetriť značnú časť práce. Pre účely štúdie využili už realizovaný výskum z rokov 2009-2018, ktorého sa zúčastnilo viac než 70-tisíc Britov. Výsledok publikovali v časopise Science & Medicine.

Výskumníci v štúdii tiež navrhli, ako by sa v budúcnosti mohol skrátiť pracovný týždeň. Podľa nich sú riešením napríklad päťdňové víkendy, práca dve hodiny denne či zvýšenie počtu dovolenkových dní. 

Viac o téme: Duševné zdravie
  • Autor: © Zoznam/ext
  • Zdroj: Telegraph, iDnes, bloomberg; Foto: gettyimages

Súvisiace články

 
Staršie správy
Staršie správy