Zbytočné povolania, v ktorých ľudia len trpia: Nepatrí sem náhodou aj vaše zamestnanie?

Ilustračné fotoIlustračné foto Zdroj: thinkstockphotos.com

Čo by ste povedali neznámemu človeku o vašej práci? Chválili by ste firmu, v ktorej pracujete, svojich kolegov, boli by ste hrdý na vašu náplň práce? Alebo by ste sa vyjadrili úplne opačne? Mnohé nedávne prieskumy naznačujú, že čoraz viac ľudí je nespokojných so svojou prácou a nevidia v nej žiaden zmysel. Prečo je to tak? Nad tým sa zamýšľa Rutger Bregman, holandský autor knihy Utópia pre realistov.

 

 

 

Čo je vlastne práca?

V roku 2013 sa na túto tému realizoval rozsiahly prieskum medzi 12-tisíc zamestnancami. Ako dopadol? Polovica respondentov uviedla, že vo svojej práci nevidia zmysel ani význam, druhá polovica zas priznala, že im nezáleží na cieľoch firmy, v ktorej pracujú.

Iný prieskum, ktorí zbieral odpovede medzi 230 000 zamestnancami v 142 krajinách ukázal, že len 13% zamestnancov má rado svoju prácu. Nedávny britský prieskum zas ukázal, že až 37% ľudí si myslí, že ich práca je zbytočná. Čím to je, že ľudia takto vnímajú to, čo im zarába na živobytie?

Antropológ David Graeber označuje týchto ľudí ako tých, ktorí majú „nezmyselné/zbytočné zamestnania“. Sú to pozície, ktorých názvy znejú fantasticky, pôsobia skvelo uvedené v životopise a títo ľudia dokonca často nadpriemerne zarábajú. Ich zmysel sa však občas stráca.

Lekári, učitelia, zdravotné sestry – toto všetko sú povolania, ktoré by svetu chýbali. Ak by sme náhodou o týchto ľudí prišli, nemuselo by to dopadnúť dobre. Antropológ však hovorí o novovznikajúcich povolaniach, ktorých náplň práce je pre mnohých nepredstaviteľná. Sú to napríklad konzultanti, daňoví poradcovia či manažéri, ktorí zarábajú peniaze na stretnutiach, brainstormingoch či vytváraním stratégií, ako zaujať klienta či zákazníka.

Antropológ Graeber preto tvrdí, že tí, ktorí sa obávajú masovej nezamestnanosti nástupom strojov, podceňujú výnimočnú schopnosť kapitalizmu vytvárať „nezmyselné/zbytočné pozície“. V tomto prípade je však podľa neho nutné zmeniť súčasnú definíciu práce.

Čo je zmyslom práce?

Začína to otázkou starou ako ľudstvo samo: čo je vlastne zmyslom života? Väčšina ľudí by povedala, že jeho zmyslom je urobiť svet aspoň o trochu krajším či zaujímavejším. Ale ako? V dnešných časoch je našou najčastejšou odpoveďou: prostredníctvom práce.

Naša definícia práce ja však neuveriteľne ohraničená. Iba práca, ktorá vytvára peniaze, sa započítava do HDP. Máme množstvo vysokých škôl a univerzít, ktoré vzdelávajú mladých ľudí a pripravujú ich na uplatnenie sa na trhu práce. A na trh sa teda dostávajú vzdelaní ľudia, špecialisti. No aj napriek tomu však prieskumy hovoria jasne: čoraz viac ľudí si myslí, že je ich práca zbytočná.


Prečítajte si tiež: Máte zlú prácu? Nezostávajte v nej, buďte radšej nezamestnaný, tvrdia vedci


Podľa odborníkov je preto pri otázke o zmysle práce dôležité spomenúť základný príjem. Tento nápad sa rozhodli zrealizovať v Kanade aj vo Fínsku – vybraná skupina ľudí dostávala od štátu každý mesiac istú sumu. Nezáležalo pritom na tom, či človek pracuje alebo nie. Práve základný príjem je podľa autora článku odpoveďou na riziko budúcnosti: masovej nezamestnanosti spôsobenej nástupom strojov.

Podľa neho totiž základný príjem umožní ľuďom vykonávať prácu, ktorá bude zmysluplná. Nie je totiž pravdou, že zmysel práce sa odvíja len od výšky sumy na výplatnej páske, ale pocitom spokojnosti, šťastia a zmysluplnosti pre človeka. Autor verí, že budúcnosť vzdelávania nebude zameraná na to, aby boli ľudia pripravení vykonávať nezmyselnú prácu, ale zameria sa na to, aby boli pripravení na život. Bergman totiž „verí v budúcnosť, kde je práca pre robotov a život pre ľudí.“

Viac o téme: Zbytočné povolania Zmysel práce
  • Autor: © Zoznam
  • Zdroj: Zdroj: weforum.com; Text: es; Foto: thinkstockphotos.com

Súvisiace články

 
Staršie správy
Staršie správy