Prešli ste do konkurenčnej firmy? Na toto si dajte pozor

Ilustračné fotoIlustračné foto Zdroj: thinkstockphotos.com

Prejsť do konkurenčnej spoločnosti sa vo všeobecnosti považuje za niečo neprípustné. Zamestnávatelia vnímajú takýto krok ako zradu a obávajú sa, že bývalý zamestnanec prezradí konkurencii všetko, čo sa naučil a odovzdá jej cenné know-how. Zriedkakedy je však prechod zamestnanca ku konkurencii motivovaný úmyslom poškodiť bývalého zamestnávateľa. Pohnútky sú vo väčšine prípadov prozaické: ide čisto o existenčné dôvody, alebo človek jednoducho túži zmeniť prácu.

 

 

Byť etickým je pekné, zamestnanec ale chce dobrú prácu a zaplatiť účty

Mnohí zamestnávatelia sa v takejto situácii oháňajú slovom etickosť. Áno, pridať sa na „opačnú stranu“ nie je voči bývalému zamestnávateľovi  veľmi férové,  pred samotným odsúdením takéhoto rozhodnutia však treba brať do úvahy aj iné faktory. Jedným z nich sú existenčné dôvody: bývalý zamestnanec totiž potrebuje z niečoho žiť, platiť účty či splátky. Druhým dôvodom je, že samotný zamestnávateľ by sa mal zamyslieť nad tým, ako bolo pristupované k danému zamestnancovi. Ak oňho nebolo postarané dostatočne a kvalitne, nemožno sa čudovať, že začne hľadať lepšie podmienky inde, a to napríklad aj u konkurencie. „Nikoho nepoteší, keď mu pracovník odíde ku konkurencii. Neostáva však nič iné, len sa s tým zmieriť a robiť všetko preto, aby bol zamestnanec motivovaný tak, aby ho konkurencia nelákala,“ hovorí Ľubomír Dranga z personálno-poradenskej spoločnosti Appel Counselling. 


Prečítajte si tiež: Tieto slová v práci nepoužívajte: Degradujú vás!​


Zaoberať sa radšej dôvodom „prečo“ než samotným faktom odchodu radí aj Andrej Kulaviak z oddelenia ľudských zdrojov v spoločnosti Kaufland: „V prípade, že zamestnanec, na akejkoľvek úrovni, oznámi svoj odchod, zodpovedný zamestnávateľ by mal pátrať po dôvodoch a prípadne prijať opatrenia, aby mu zamestnanci neodchádzali. A to aj v prípade, ak hovoríme o odchode ku konkurencii. Zodpovedná analýza odchodov môže v konečnom dôsledku zvýšiť kvalitu danej firmy.“

Ján Svrček, špecialista ľudských zdrojov v Rozhlase a televízii Slovenska považuje odchod zamestnanca za prirodzený, najmä v prípade, ak zamestnávateľ nedokáže svojho zamestnanca ďalej motivovať, ponúknuť mu ďalší rast, či účasť na zaujímavých projektoch. „A keďže zamestnanec pozná trh, najskôr sa bude hľadať v známom prostredí. Každý takýto odchod ku konkurencii by mal byť aj akousi malou sebareflexiou zamestnávateľa, čomu sa vyvarovať v budúcnosti, čo urobiť inak, na akého kandidáta sa v novom hľadaní zamerať,“ tvrdí.


Na negatívne emócie či nepriateľské správanie nie je dôvod

Niektoré odvetvia sú tak úzke a špecifické, že zamestnanec vlastne nemá na výber, kam ísť. Dokonalým príkladom je oblasť bankovníctva. Ak by sme v tomto prípade trvali na dodržaní etickosti, zamestnanec by pravdepodobne zostal bez práce, prípadne by musel úplne zmeniť povolanie.

Nech už bol dôvod odchodu pracovníka akýkoľvek, odborníci sa zhodujú, že zo strany zamestnávateľa nie je dôvod na nepriateľské správanie a negatívne emócie – ak sú dodržané tieto podmienky.

„Pokiaľ sa zachovajú pravidlá slušnej a férovej komunikácie, nevidím v tom problém. Zamestnávateľ nemá možnosť zamestnancovi v takomto kroku zabrániť, preto je zbytočné situáciu komplikovať v prípade, keď nastane,“ vysvetľuje Anna Macaláková, riaditeľka J&T Banky. „Ak zamestnanec prechádza korektným spôsobom a je to včas a vhodne odkomunikované, určite to žiadne negatívne postoje nevyvolá,“ dodáva.


Zachovajte sa korektne – či ste firma, alebo zamestnanec

Je dôležité snažiť sa udržať dobré vzťahy – a to ako zo strany zamestnanca, tak aj zamestnávateľa. Pre zamestnancov platí dôsledné dodržiavanie pracovnej zmluvy s predchádzajúcim zamestnávateľom, predovšetkým čo sa týka ochrany citlivých údajov. „Dodržiavanie mlčanlivosti o všetkých obchodných a interných skutočnostiach, s ktorými sa zamestnanec u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa stretol, by malo byť samozrejmé,“ hovorí Macaláková.

 „Zamestnanec by si mal ešte raz pozorne preštudovať pracovnú zmluvu, prípadne všetky dokumenty, ktoré pri nástupe podpísal u predchádzajúceho zamestnávateľa. Vyhne sa tak prípadným problémom, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s prechodom k priamej konkurencii,“ odporúča Kulaviak.

 

3 zlaté pravidlá, ktorými sa riaďte, ak nastúpite do konkurečnej firmy:

  1. Neohovárajte bývalého zamestnávateľa - nech už boli vaše vzťahy akékoľvek.
  2. Za každú cenu dodržte mlčanlivosť, nevyzrádzajte obchodné tajomstvo ani nič, čo úzko súvisí s fungovaním vášho predchádzajúceho pracoviska. Neprijali vás predsa na to, aby ste donášali.
  3. "Neukradnite" bývalému zamestnávateľovi klientov - nastupujete do novej práce, začnite preto nanovo - aj s budovaním kontaktov.

Júlia Jurčíková, riaditeľka odboru ľudských zdrojov v Poštovej banke radí, aby ani jedna strana za sebou nepálila mosty. „Neodporúčame, aby zamestnanec zo zamestnania odchádzal v zlom, v hádke či s hysterickými scénami. Treba pamätať na to, že svet je malý a so svojím nadriadeným či kolegom sa môže ešte v budúcnosti stretnúť. Toto pravidlo by malo platiť tak zo strany odchádzajúceho zamestnanca, aj zamestnávateľa,“ uzatvára. 


Prečítajte si tiež: Toto oblečenie do práce nenoste: Vyhnite sa faux pas!


Viac o téme: Odchod Prechod Bývalý Zmluva Konkurencia Zamestnávateľ Mlčnalivosť
  • Autor: © Zoznam
  • Zdroj: Text es; Foto: Thinkstockphotos.com

Súvisiace články

 
Staršie správy
Staršie správy