Pracovný čas na služobnej ceste

poradna

Chcel by som sa spýtať či zákonník práce stanovuje maximálnu dĺžku pracovného času na služobnej ceste. Príklad: Na tuzemskú služobnú cestu som vycestoval o 6.00 hod a vrátil som sa späť v ten istý deň o 20.00.Mám pružnú pracovnú dobu. Podľa mojich výpočtov by mal systém na konto môjho pracovného času prirátať 14 hodín (7,5 hod normálna pracovná doba, 0,5 hod prestávka, 6hod nadčas).Lenže systém mi priráta len 7,5 hodín. Keď som s týmto problémom zašiel za nadriadeným tak ma odkázal na zákonník práce "vraj tento zákon stanovuje max. dĺžku na pracovnej ceste na 7,5 hod". Ja som sa to snažil v zákonníku práce nájsť ale nepodarilo sa mi to.

Poradňa: V tomto prípade sa nejedná o stanovenie maximálnej dĺžky pracovnej cesty alebo pracovného času na pracovnej ceste. Je potrebne si uvedomiť, že nie celý čas, ktorý zamestnanec strávi na pracovnej ceste sa považuje za výkon práce. Za pracovnú cestu považujeme čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, než je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste, do skončenia tejto cesty.

Poskytovanie cestovných náhrad pri pracovných cestách upravuje zákon o cestovných náhradách. Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov, náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravné, náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov a náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny, ak pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné kráti o 25% za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40% za bezplatne poskytnutý obed a o 35%.

V zmysle ustanovenia § 37 zákona o cestovných náhradách, čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho zavinenia inak ako plnením pracovných úloh, sa na účely tohto zákona považuje za výkon práce. Preto sa domnievame, že za účelom stanovenia času zamestnanca, ktorý strávi na pracovnej ceste a odmeňovania zamestnanca na služobnej ceste musíme odlíšiť čas strávený na pracovnej ceste v rámci pracovného času zamestnanca a čas strávený na pracovnej ceste mimo rámca pracovného času zamestnanca.

Z vyššie citovaného ustanovenia zákona o cestovných náhradách vyplýva, že čas strávený na pracovnej ceste v rámci pracovného času zamestnanca a to aj čas strávený cestovaním, sa považuje za výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda, pokiaľ zamestnanec sám nezavinil prerušenie výkonu práce v rámci pracovnej cesty. Za výkon práce na pracovnej ceste v rámci stanoveného pracovného času patrí zamestnancovi mzda.

Čas strávený na pracovnej ceste mimo pracovného času zamestnanca, keď zamestnanec nevykonáva prácu, sa považuje za čas trvania pracovnej cesty a patria mu za tento čas príslušné cestovné náhrady . Ak zamestnanec vykonáva na služobnej ceste prácu nad ustanovený pracovný čas a túto prácu môžeme považovať za nariadenú zamestnávateľom alebo vykonávanú so súhlasom zamestnávateľa, t.j. za prácu nadčas, tento čas sa odmeňuje podľa ustanovení Zákonníka práce o mzde za prácu nadčas.

09.06.2011

Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk