4-dňový pracovný týždeň: Nereálna predstava alebo fenomén, ktorého sa čoskoro dočkáme?

Komu by sa nepáčilo pracovať menej? Mnohí zamestnanci musia v práci tráviť každý deň od pondelka do piatku. Tradičný 40-hodinový týždenný pracovný čas už ale nie je takou samozrejmosťou. Čoraz viac sa začína hovoriť o kratšom pracovnom týždni, počas ktorého sa odpracujú iba 4 dni. Aké výhody a nevýhody môže takýto režim priniesť a dočkáme sa ho aj na Slovensku?

Hlavným dôvodom na vznik 4-dňového pracovného týždňa je motivácia zamestnancov, ich zvýšená efektivita a nastolenie rovnováhy medzi pracovným a osobným životom (work-life balance). Tá môže znížiť počet vyhorení. Na prvý pohľad znie 4-dňový pracovný týždeň skvelo, ale nie je všetko také ružové, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Mnohé firmy sa totiž držia pravidla, že počet odpracovaných hodín zostáva rovnaký.

4 dni po 10 hodín

Niektoré európske krajiny naozaj povoľujú kratší pracovný týždeň, ktorý má len 32 hodín. V mnohých prípadoch je ale potrebné zvyšný čas nadrobiť, čo znamená, že počas tých štyroch dní musíte byť v práci navyše približne dve hodiny. Tým sa dostávame na 10-hodinový pracovný deň, čo už neznie tak lákavo.V konečnom dôsledku to môže spôsobiť viac stresu, pretože zamestnanci musia odovzdať svoju prácu skôr.

Výhody a nevýhody kratšieho pracovného týždňa

Na všetko sa dá pozerať z dvoch strán a rovnako je to aj v prípade 4-dňového pracovného týždňa. Výhody a nevýhody môžeme pozorovať na obidvoch stranách, pri zamestnancoch aj zamestnávateľoch. 

K najväčším výhodám patria:

- vyššia produktivita zamestnancov;

- efektívnejšie využitie pracovného času;

- viac času na osobný život zamestnancov;

- väčšia spokojnosť zamestnancov;

- nižšie náklady na prevádzku a údržbu pracoviska.

Pozorovať môžeme aj nasledovné nevýhody:

- viac stresu pri dokončovaní a odovzdávaní úloh;

- počiatočný chaos, kým si zamestnanci zvyknú na nový režim;

- 10-hodinová pracovná doba v prípade neskrátenia fondu týždenného pracovného času;

- možné skracovanie mzdy v prípade neodrobenia plného fondu času;

- nie je možné uplatniť vo všetkých odvetviach.

V zahraničí tento spôsob funguje 

Zahraničie je aj v tomto prípade popredu a 4-dňový pracovný týždeň si už vyskúšali rôzne krajiny. Ako uvádza portál Euro News, túto zmenu si vyskúšali v Belgicku, Švédsku, Nemecku, Španielsku, Japonsku, na Islande alebo Novom Zélande. Zamestnanci počas týždňa odpracujú v priemere 32 až 36 hodín a ich produktivita a spokojnosť sa naozaj zvýšili.

O unikátny prieskum sa postarala aj Veľká Británia. Zapojilo sa doň viac ako 3 300 zamestnancov zo 70 firiem Približne tri štvrtiny opýtaných uviedlo, že sa cítia šťastnejší, darí sa im v práci lepšie a konečne si môžu nerušene užiť víkend, pretože väčšinu povinností stihnú urobiť ešte počas piatku. 

Na Slovensku sa k tomu odhodlala jedna firma

V priebehu roku 2021 sa na Slovensku objavila prvá firma, ktorá si 4-dňový pracovný týždeň vyskúšala. Išlo o spoločnosť NN a ako uvádza portál Pravda, zamestnanci museli naplniť celý pracovný fond času, čo znamená, že pracovali 9,7 hodín počas tých 4 dní. Z výsledkov prieskumu zamestnancov vyplýva, že ľudia ocenili work-life balance, viac voľného času, flexibilitu či duševnú pohodu. Tento spôsob práce nemal negatívny vplyv na efektivitu ani na produktivitu zamestnancov. 

Je teda len otázkou času, kedy sa na kratší pracovný týždeň odhodlajú aj ostatné firmy. Prichádzajú s tým isté výhody aj nevýhody, no minimálne za pokus to stojí. 

Inšpirujte sa zaujímavými príbehmi v podcastoch Kariéra.sk.

  • Autor: © Zoznam/siposova
  • Zdroj: Foto: Getty, RED
 
Staršie správy
Staršie správy