Práca nadčas
§ 97 Zákonník práce
(1) Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.(2) U zamestnanca s kratším pracovným časom je práca nadčas práca presahujúca jeho týždenný pracovný čas. Tomuto zamestnancovi nemožno nariadiť prácu nadčas.
(3) Pri pružnom pracovnom čase je práca nadčas práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom mimo základného pracovného času pri uplatnení
a) pružného pracovného dňa nad dĺžku pracovnej zmeny pripadajúcej na príslušný deň podľa rozvrhu týždenného pracovného času určeného zamestnávateľom,
b) pružného pracovného týždňa nad určený týždenný pracovný čas,
c) pružného štvortýždňového pracovného obdobia nad určený pracovný čas pripadajúci na toto obdobie.
(4) Ak zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol na jeho žiadosť, alebo pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, nejde o prácu nadčas.
(5) Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.
(6) Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich.
(7) V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín.
(8) Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca nadčas, za ktorú zamestnanec dostal náhradné voľno, alebo ktorú vykonával pri
a) naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez vykonania ktorých by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu,
b) mimoriadnych udalostiach podľa osobitného predpisu, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu.
(9) Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov.
(10) Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov dohodnúť so zamestnancom výkon práce nadčas nad hranicu ustanovenú v odseku 7 v rozsahu najviac 250 hodín.
(11) Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Prácu nadčas možno s týmto zamestnancom dohodnúť výnimočne pri prácach podľa odseku 8 So zamestnancom, ktorý vykonáva rizikové práce možno dohodnúť výnimočne prácu nadčas aj na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov.
Vysvetlivky
Prácu nadčas vykonáva zamestnanec na pokyn zamestnávateľa len vo výnimočných prípadoch, a to nad stanovený týždenný pracovný čas a mimo rozvrhu pracovných zmien.
Pozor, prácu nadčas vykonáva zamestnanec len na pokyn zamestnávateľa, prípadne s jeho súhlasom.
Kedy nejde o prácu nadčas?
• Ak opakovane ostávate na pracovisku, aby ste si dokončili Vaše denné povinnosti, a zamestnávateľ Vám na to nedal súhlas, respektíve nebol o tom ani upovedomený, za túto prácu Vám neprináleží nadčasový príplatok, pretože to nie je práca nadčas.
• Ak si nadrábate pracovné voľno, ktoré Vám zamestnávateľ poskytol, v čase, ktorý je mimo rozvrhu Vašich pracovných zmien, nejde o prácu nadčas
§ 97 odsek 6 ZP ustanovuje rozsah práce nadčas v rámci týždňa najviac na 8 hodín, a to v období najviac štyroch mesiacov po sebe. Nadčasy môžete kumulovať, v rámci štyroch po sebe idúcich mesiacov sa musí ale tento priemer dodržať.
Vyrovnávacie obdobie sa po dohode so zástupcami zamestnancov môže predĺžiť aj na viac ako štyri mesiace, najviac však na 12 mesiacov.
Kapacita nadčasových hodín
Zamestnávateľ Vám môže nariadiť v kalendárnom roku viac najviac 150 nadčasových hodín. V závažných dôvodoch sa s Vami môže zamestnávateľ dohodnúť na ďalších 250 hodinách nadčasov.
Celkovo môžete v rámci kalendárneho roka odpracovať až 400 hodín nadčasov, čo napríklad v roku 2009 znamená v priemere 7,5 hodín týždenne pri počte 53 týždňov.
Prácu nadčas Vám môže zamestnávateľ nariadiť aj v čase odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne aj na dni pracovného pokoja, a to za týchto okolností:
• V prípade práce nadčas medzi dvoma pracovnými zmenami musí byť dodržaný minimálny odpočinok 8 hodín (napríklad pri rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, kedy je dĺžka Vašej pracovnej zmeny 8 hodín v čase od 8.00 – 16.30 hod, Vám môže zamestnávateľ nariadiť najviac 8 hodín nadčasovej práce po ukončení zmeny)
• Nadčas Vám zamestnávateľ môže NARIADIŤ len v prípade, že ide o prechodné a naliehavé zvýšenie potreby práce, prípadne ak ide o verejný záujem (napr. odstránenie poruchy, ktorá by mohla spôsobiť dlhodobý výpadok elektrickej energie). V prípade jedinečnosti situácie zákon dovoľuje zamestnávateľovi, aby Vám to nariadil, nepotrebuje Váš súhlas.
• Každá aktívna pohotovosť, či už na pracovisku zamestnávateľa alebo na inom dohodnutom mieste, sa Vám ráta ako nadčas, patrí Vám teda mzda s prihliadnutím príslušných príplatkov pri práci nadčas
• Ak sa práca nadčas stáva pravidelnou záležitosťou, zamestnávateľ porušuje nariadenia ZP a môže byť sankcionovaný pokutou zo strany inšpektorátu práce.
Čo sa neráta do kapacity počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas?
• Práca nadčas, za ktorú si, po dohode so zamestnávateľom, môžete čerpať náhradné voľno (viď nižšie)
• Ak ste v práci nadčas vykonávali práce, ktoré sú vymenované v § 97, ods.8 ZP.
Odmeňovanie za prácu nadčas
Mzdu za prácu nadčas presne definuje § 121 ZP.
Práca nadčas môže byť odmeňovaná nasledovnými spôsobmi:
• Za prácu nadčas Vám patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 25 % Vášho priemerného zárobku (ak vykonávate rizikové práce, Váš príplatok za nadčas by mal byť minimálne vo výške 35% Vášho priemerného zárobku).
• Ak sa dohodnete so zamestnávateľom, že si za prácu nadčas budete čerpať náhradné voľno, príplatok za prácu nadčas Vám nepatrí. Patrí Vám ale mzda za nadčas, ktorý ste riadne odpracovali. Pozor, zamestnávateľ Vám nemôže náhradné voľno za nadčas nariadiť, môže sa s Vami len dohodnúť. Naopak tiež platí, že ak žiadate zamestnávateľa o náhradné voľno, nemusí Vám ho dovoliť čerpať. Je potrebná obojstranná dohoda.
To znamená, že nastanú dve možnosti v prípade náhrady za nadčas:
• Mzda za nadčas + mzdový príplatok 25% Vašej priemernej mzdy
• Mzda za nadčas + náhradné voľno, za ktoré Vám nepatrí mzda (na rozdiel od náhrady za sviatky).
Keď podpisujete pracovnú zmluvu, skontrolujte si, ako sú nadčasy vo Vašej zmluve definované. Zákon totiž dovoľuje zahrnúť nadčasy v kapacite najviac 150 hodín (bez možnosti ďalšieho navýšenia) do Vašej mesačnej mzdy. V tom prípade nemáte nárok na mzdu, ani na mzdové zvýhodnenie alebo na náhradné voľno v prípade týchto 150 hodín. Ak by ste odpracovali viac ako 150 hodín nadčasov, tie Vám je zamestnávateľ povinný nahradiť príplatkom aebo náhadným voľnom.
Evidencia nadčasov
ZP nariaďuje zamestnávateľovi evidenciu nadčasových hodín zamestnanca (tak ako aj evidenciu pracovného času zamestnancov, nočnej práce, aktívnej a neaktívnej pohotovosti zamestnanca). Zamestnávateľ musí evidovať hodiny nadčas aj pri zamestnancoch, ktorí majú prácu nadčas zahrnutú v mesačnej mzde.
Zdroj: BARANCOVÁ, H.: Zákonník práce. Komentár s príkladmi. 5.vydanie. Bratislava: SPRINT, 2007.
Zdroj: Zákonník práce s komentárom a judikatúrou. Bratislava: NOVÁ PRÁCA, 2008
Zdroj: BRUNOVSKÝ, Š., DOHÁŇOŠOVÁ, O., JÁNOŠÍKOVÁ, L. a i.: Abeceda mzdovej účtovníčky 2008. 2.vydanie. Olomouc: ANAG, 2008
Zdroj: RYBÁROVÁ, M., VOJNÁROVÁ, A., MAČUHA, M.: Novelizovaný Zákonník práce. Komentár s príkladmi. Bratislava: EPOS, 2007
- Autor: © Zoznam
- FOTO: Jupiterimages
