Pracovná zmluva

§ 42 , § 43, § 44 Zákonník práce

§ 42

(1) Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

(2) Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.

§ 43

(1) V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

(2) Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

(3) Ak sú pracovné podmienky podľa odseku 1 písm. d) a odseku 2 dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy; inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona.

(4) V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.

(5) Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ v pracovnej zmluve ďalej uvedie

a) dobu výkonu práce v cudzine,
b) menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť,
c) ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách,
d) prípadné podmienky návratu zamestnanca z cudziny.

(6) Informácie uvedené v odseku 5 sa poskytnú zamestnancovi len vtedy, ak čas zamestnania v cudzine presiahne jeden mesiac.

§ 44

(1) Ak písomná pracovná zmluva neobsahuje podmienky ustanovené v § 43 ods. 2, 4 a 5, je zamestnávateľ povinný najneskôr do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru vyhotoviť zamestnancovi písomné oznámenie obsahujúce tieto podmienky.

(2) Ak sa má pracovný pomer skončiť pred uplynutím jedného mesiaca od nástupu do zamestnania, musí zamestnávateľ zamestnancovi vydať písomné oznámenie o prijatí do zamestnania najneskôr do skončenia pracovného pomeru.

(3) Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ je povinný písomné oznámenie o prijatí do zamestnania vydať pred odchodom zamestnanca do cudziny.

Vysvetlivky

Platnú písomnú pracovnú zmluvu je potrebné uzatvoriť najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru (deň nástupu do práce). V prípade, že zmluvné strany (Vy a Váš zamestnávateľ) podpíšu PZ neskôr, platí, že pracovná zmluva bola dohodnutá len ústne a podpísaný dokument (ktorý ste podpísali po začatí pracovného pomeru) sa považuje iba za potvrdenie o vzniku pracovného pomeru. Ústne dohodnutá PZ sa nepovažuje za neplatnú, t.j. pracovný pomer je platne dohodnutý, aj keď zamestnávateľ porušil pracovnoprávne predpisy a môže mu byť udelená sankčná pokuta. Pozor na jeden fakt vyplývajúci z § 45 bodu 3 ZP. Ak sa zabudne na písomnú formu pracovnej zmluvy, t.j. nebude obojstranne podpísaná najneskôr v deň nástupu do práce, nie je viac možné dohodnúť skúšobnú dobu. Trvajte na písomnej forme pracovnej zmluvy.

Čo musí obsahovať platná pracovná zmluva?
Znenie pracovnej zmluvy obsahuje nevyhnutné náležitosti, bez ktorých pracovná zmluva nemôže byť uzavretá, a iné, nepovinné body, na ktorých sa vzájomne dohodnú zmluvné strany. Obsah a znenie pracovnej zmluvy nesmie byť v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce.

Body, ktoré musí platná PZ obsahovať:
Druh práce
Druh práce je súbor popisu činností, vzájomne korespondujúcich, ktoré zamestnanec pravidelne vykonáva na základe pokynov zamestnávateľa. Nie je presne vymedzené, ako úzko špecifikované by mali byť vykonávané práce v rámci pracovnej zmluvy. Ak by bol popis prác vo Vašej zmluve veľmi všeobecný, zamestnávateľ Vás môže poveriť širokým spektrom úloh. Naopak, úzke vymedzenie druhu práce môže spôsobiť časté úpravy náležitostí pracovnej zmluvy.
Pri koncipovaní pracovnej zmluvy sa odporúča charakterizovať a viac konkretizovať jednotlivé druhy vykonávaných prác (zamestnávateľ zvyčajne vypracuje dodatok, tzv. pracovnú náplň).
Druhové určenie práce je základným rozdielom medzi pracovnou zmluvou a dohodou o vykonaní práce (DVP), v ktorej sa predmet vykonávanej činnosti vymedzuje jej výsledkom.
Príklad:
PZ: opracovanie hliníkových odliatkov, brúsenie odliatkov, pílenie výlevkov DVP: vykopanie jamy s rozmermi 100 cm x 50 cm x 40 cm

Miesto výkonu práce
Miesto, kde sa zamestnanec počas pracovnej doby pravidelne zdržiava a vykonáva tam pracovné činnosti nariadené zamestnávateľom. Miesto výkonu práce je zvyčajne zhodné s adresou sídla zamestnávateľa alebo jeho organizačnou zložkou (odštepný závod, prevádzkáreň a pod.) Ak je miesto výkonu práce v cudzine a doba pôsobenia presahuje jeden mesiac, zamestnávateľ je povinný dodržať náležitosti, ktoré sú uvedené v § 43, ods. 5 ZP. Ak je niekoľko miest výkonu práce, na ktorých sa zamestnanec zdržiava, je potrebné považovať za pravidelné pracovisko vždy len jedno miesto (kvôli náhradám pri pracovných cestách), ale všetky miesta výkonu práce by mali byť obsiahnuté v pracovnej zmluve.
Príklad: Miesto výkonu prác vodiča autobusu je stanovené v mieste sídla zamestnávateľa, ostatné miesta výkonu prác môžu byť stanovené ako trasa územného obvodu alebo celý územný obvod.

Zamestnávateľ nesmie dočasne alebo natrvalo zmeniť bez dohody s Vami, zamestnancom, miesto výkonu práce zamestnanca (§ 55 ZP).
Atypická forma zamestnávania formou dočasného pridelenia zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi dovoľuje meniť v pracovnom pomere dočasne prideleného zamestnanca najmä miesto výkonu prác, ktoré sa mení spolu s užívateľským zamestnávateľom formou dohody o dočasnom pridelení zamestnanca (§ 58 ZP).

Deň nástupu do práce
Deň nástupu do práce je dňom vzniku pracovného pomeru. Zvyčajne býva určený kalendárnym údajom. Dňom nástupu do práce môže byť aj deň pracovného pokoja, ak sa tak so zamestnávateľom dohodnete.
Pracovný pomer môže byť založený aj skôr, ako vznikne, t.j. pred dňom nástupu do práce. Založenie pracovného pomeru však ešte neznamená vznik pracovného pomeru. Jeho začiatok nevzniká podpisom zmluvy, ale presným medzníkom, napr. kalendárnym dátumom, ktorý je zakotvený vo formulácii pracovnej zmluvy (pozrite aj komentár k § 46 ZP) .
Pracovný pomer vznikne, ak sa aj v daný deň z nejakého dôvodu nedostavíte do práce. Ak o tom neupovedomíte zamestnávateľa a neoznámite mu pádny dôvod, prečo ste do práce nenastúpili, a to do jedného týždňa, Váš zamestnávateľ môže odstúpiť od zmluvy (najneskôr však do dňa nástupu zamestnanca do práce, hovorí § 19 ZP).

Mzdové podmienky
Mzdové podmienky musia byť ukotvené v pracovnej zmluve, pokiaľ nie sú dané v kolektívnej zmluve zamestnávateľa.
Pri stanovení mzdových podmienok (§ 118 - § 120 ZP) musí byť dodržaná hranica stanovenej minimálnej mzdy prislúchajúcej pracovnému zaradeniu podľa stupňa náročnosti vykonávanej práce (Príloha č. 1 k zákonu č. 311/2001 Z.z.). Mzdové podmienky musia byť dohodnuté bez ohľadu na pohlavie podľa rovnakých kritérií (§ 119a ZP).

Pracovná zmluva musí obsahovať aj nasledovné náležitosti, ak nie sú stanovené v kolektívnej zmluve:
• Výplatné termíny (§ 129 ZP)
• Stanovený pracovný čas (§ 85 - § 89 ZP)
• Výmera dovolenky (§ 103 ZP)
• Dĺžka výpovednej doby (§ 62 ZP)
Ďalšie body, ktoré môžu ale nemusia byť obsahovou súčasťou PZ, sa týkajú hmotných a nehmotných výhod zamestnanca (skúšobná doba).

Aké ustanovenia, v prípade že ich Váš zamestnávateľ použije v PZ, nemusíte považovať za platné?
• Záväzok zamestnanca nekonkurovať svojmu zamestnávateľovi po skončení pracovného pomeru je obmedzením ústavného práva na podnikanie a výkon inej zárobkovej činnosti. Zamestnávateľ nemá právo vyžadovať ani uplatňovať podobné klauzuly v znení pracovnej zmluvy.
• Podobným obmedzením, ktoré zvykne byť súčasťou pracovnej zmluvy, je tzv. konkurenčná doložka, ktorá zamestnanca zaväzuje, aby po skončení pracovného pomeru nejaký čas nepracoval u iného zamestnávateľa v tom istom alebo podobnom obore. Opäť, takéto ustanovenie v zmluve nepovažujeme za platné.
Ale pozor:
Ak zamestnanec vykonáva činnosť popri trvajúcom trvalom pracovnom pomere a predmet činnosti je podobný alebo zhodný s predmetom činnosti zamestnávateľa, ten má právo požadovať zákaz vykonávania konkurencie, ak na to nedá zamestnancovi vopred písomný súhlas. Bližšie o tom hovorí § 83 ZP.

Zdroj: BARANCOVÁ, H.: Zákonník práce. Komentár s príkladmi. 5.vydanie. Bratislava: SPRINT, 2007.
Zdroj: Zákonník práce s komentárom a judikatúrou. Bratislava: NOVÁ PRÁCA, 2008
Zdroj: BRUNOVSKÝ, Š., DOHÁŇOŠOVÁ, O., JÁNOŠÍKOVÁ, L. a i.: Abeceda mzdovej účtovníčky 2008. 2.vydanie. Olomouc: ANAG, 2008
Zdroj: RYBÁROVÁ, M., VOJNÁROVÁ, A., MAČUHA, M.: Novelizovaný Zákonník práce. Komentár s príkladmi. Bratislava: EPOS, 2007
Viac o téme: Zakony
  • Autor: © Zoznam
  • FOTO: Jupiterimages
 
Staršie správy
Staršie správy