Návrat po materskej do práce nemusí byť stres: Stačí mať dobrého zamestnávateľa

Ilustračné foto Zdroj: thinkstock.com

Do kresla predo mňa sadá drobná brunetka. Usmievavá, milá a sympatická zdravotná sestra Jana. Pochádza z východného Slovenska. Bez rozpakov sa púšťa dokonalou češtinou do rozprávania, ako už na strednej zdravotnej škole pomýšľala na prácu v pražskej Ústrednej vojenskej nemocnici, ako po úspešných štúdiách najskôr vycestovala za prácou do Nemecka, ale tamojšie prostredie jej bolo natoľko cudzie, že sa vzápätí vrátila na Slovensko. Potom sa prvýkrát uchádzala o prácu v Ústrednej vojenskej nemocnici:

"Vojenská nemocnica bola u nás na Slovensku známa a mala veľmi dobré meno. Vtedy bol na Slovensku nadbytok zdravotných sestier, zaslala som teda prihlášku rovno do ÚVN. V tej dobe ale bol dostatok zdravotných sestier aj tam. Miesto pre mňa nebolo, a tak som začala pracovať v inej pražskej nemocnici na detskej chirurgickej JISke. Stále som ale túžila pracovať v ÚVN. Ešte viac ma navnadila kamarátka, ktorá mi vtedy rozprávala o novootvorenom pavilóne CH, ako je tam perfektne nastavený akútny príjem. Preto som to po takmer dvoch rokoch skúsila znova a vyšlo to! Prijali ma na oddelenie intenzívnej starostlivosti chirurgických odborov. Za veľmi výhodnú cenu som dostala aj ubytovňu, ktorá bola hneď oproti nemocnici. Vážne som mala veľkú radosť!"

Jana s manželom vychovávajú tri deti a pred niekoľkými mesiacmi sa vrátila po siedmich rokoch materskej a rodičovskej dovolenke späť na svoje pôvodné pracovisko. Hovorili sme spolu o jej návrate po dlhej pracovnej odmlke, ako sa zmenil jej život, ako sa dá zvládať práca sestry a starostlivosť o rodinu, aj o jej vzťahu k práci, k Česku i k rodnému Slovensku.

Vrátili ste sa po siedmich rokoch materskej/rodičovskej dovolenke späť na vaše pôvodné pracovisko do ÚVN. Aké bolo rozhodovanie o návrate?

Rozhodovanie bolo jednoduché i ťažké. Vedela som, že sa chcem vrátiť do našej nemocnice, aj k práci zdravotnej sestry, ktorá ma naozaj baví. Na druhú stranu sme s manželom veľa riešili, ako to všetko budeme časovo zvládať, bavili sme sa aj o financiách a množstve ďalších vecí, ako je vodenie detí do škôlky, ako to budeme riešiť, keď budú choré a pod. Tiež som mala obavy, koľko vec, týkajúcich sa práce, som za tú dobu zabudla.

Ale nakoniec ste nastúpili. Aký bol návrat?

Aj keď som sa vrátila na moje pôvodné pracovisko, musím povedať, že som vstúpila - obrazne povedané - do novej rieky. Z pôvodných kolegov a kolegýň zostala asi tretina. Z veľkej časti je iné vedenie pracoviska, z oddelenia sa stala klinika. Premenou a modernizáciou prešlo aj vybavenie. Zmenil sa aj štýl práce. Boli zavedené niektoré iné pracovné postupy, pribudli nové technológie - mnohé z nich naozaj oceňujem, pretože nám sestrám dobre pomáhajú v každodennej práci, a tej je naozaj veľa. Na prácu sestri sú kladené stále väčšie nároky. Zistila som, koľko si toho budem musieť nielen oživiť, ale hlavne, koľko nového sa budem musieť naučiť. Zmenili sa aj pracovné podmienky.

Dnes je toľko výhod, ktoré pri mojom príchode do ÚVN neboli! Veľmi sa mi páči, že sa nemocnica stará nielen o zdravie pacientov, to je samozrejmosťou, ale snaží sa podporovať v zdravom spôsobe života aj nás, zamestnancov. Je tu dokonca celý tím na podporu zdravia, ktorý organizuje športové podujatia, stará sa aj o duševné zdravie, dokonca poradia tým, ktorí chcú upraviť svoju životosprávu. Je na to celý program. Už som hovorila manželovi, že by sme sa do neho mohli zapojiť. Vlastne sa zmenilo skoro všetko, aj celá nemocnica - sú tu opravené pavilóny, nové budovy, veľa nových príležitostí a zlepšenie podmienok aj pre zamestnancov.

Galéria fotiek (2)

Znie to dosť optimisticky, môžeme tomu rozumieť tak, že sa návrat konal bez stresov a nočných môr, ako to všetko zvládnete?

No, tak idylické to zase nebolo. "Nočné mory" sa pred nástupom konali, a aké! Sedem rokov je naozaj dlhá doba, najmä keď ju trávite varením, prebaľovaním ... proste sa zaoberáte úplne niečím iným. Určite nie som jediná, kto sa bál, či vôbec - a ako - to všetko zase zvládnem. Človek nastupuje s vedomím, že si vo svojej práci nemôže dovoliť urobiť chybu.

Starostlivosť o ľudí je zaväzujúca a nesie so sebou veľký pocit zodpovednosti. Našťastie už krátko po nástupe sa moje pochybnosti a obavy rozplynuli. Po profesijnej stránke mi k tomu veľmi pomohol a dodal istotu systém zapracovania, ktorý je v našej nemocnici nastavený naozaj dobre. Odbornú pomoc a podporu dostávajú nielen tí, ktorí novo nastupujú, ale všetci, ktorí sa vracajú po dlhšej pracovnej odmlke, akou je napr. rodičovská dovolenka. Každá nová sestra absolvuje pri nástupe niekoľkodňové školenie a potom na pracovisku po určitú dobu pracuje pod dohľadom školiteľky. Všetky postupy, ako zabudnuté, tak nové, som si tak mohla zase vybaviť alebo osvojiť a získať istotu. Pretože sa toho veľa za tú dobu zmenilo, som veľmi rada, že mám kvalitnú školiteľku, ktorá mi má čo odovzdať. Len čo všetko zvládnem, budem môcť začať samostatne pracovať.

A ako sa naplnili vaše obavy, ako zvládnete časovo prepojiť starostlivosť o deti s pracovným vyťažením?

Naša nemocnica našťastie rodičom s deťmi dokáže vyjsť v ústrety a návrat z rodičovskej dovolenky im uľahčiť. Za veľkú pomoc považujem možnosť pracovať na skrátený úväzok, v mojom prípade na polovičný úväzok. Je to tak ideálne. Do mesiaca mám priemerne 7 služieb - záleží to na aktuálnej situácii oddelenia, potrebe určitého počtu sestier do zmeny a celkovom pláne služieb. Zvyšok času v mesiaci mám pre seba a pre rodinu. Dá sa to zvládnuť. Máme tú výhodu, že deti navštevujú škôlku a školu, ktoré sú hneď v blízkosti nášho domu, takže nepremárnime čas cestovaním. Počula som, že sa naša nemocnica ešte tento rok chystá otvoriť zamestnaneckú škôlku. Ja ju síce nevyužijem, ale určite to pomôže tým, ktorí by sa radi vrátili do práce, ale nemajú kam dieťa umiestniť.

Hovorili ste aj o tom, že ste mali s manželom obavy, ako to budete riešiť, keď deti ochorejú, alebo ako to zabezpečíte v čase prázdnin. Už nejaká taká situácia nastala?

Tu sa ukazuje výhoda práce na skrátený úväzok. Zmien v mesiaci nie je až tak veľa, navyše my s manželom máme to šťastie, že nám, pokiaľ to ide, príde postrážiť deti babička, za čo sme veľmi vďační. Nie každý túto možnosť má. V dome, kde bývame, máme jednu dobrú susedku, ktorá je na dôchodku a môže k nám v prípade núdze "zaskočiť". Príjemné je aj to, že naša nemocnica poskytuje svojim zamestnancom navyše aj indispozičné voľno (sick day). Zatiaľ to s pomocou všetkých blízkych aj s podmienkami, ktoré naša nemocnica poskytuje, zvládame bez absencie v práci a ja nemám výčitky, že by som sa nemohla venovať deťom. Prázdniny sme zatiaľ do hĺbky neriešili, ale niečo vyplnia naše dovolenky a deti budú určite radi na Slovensku.

Keď sa pozriete späť, je niečo, čo by ste urobili inak? Mám na mysli napríklad, že by ste ostali na Slovensku, mali iné zamestnanie, ostali dlhšie doma s deťmi ....?

Všetko je, ako má byť. Slovensko mám rada, rada sa tam vraciam, s manželom i dievčatkami tam veľmi radi chodíme. Manželovi sa tam veľmi páči príroda a ja tam mám rodinné väzby - strávila som tam detstvo a stále som tam doma. Ale rada sa zase vraciam sem, do Prahy. Mám tu už svoju rodinu, zázemie a tiež prácu, ktorá ma baví.

Máte aj vy záujem o prácu v Ústrednej vojenskej nemocnici v Prahe? Práve teraz hľadajú do svojich radov zdravotnú sestru/asistenku. Pozrite si celú pracovnú ponuku.