Profesia železničiar? Na kariérny postup vysoká škola nie je nutná

V rámci svojej profesie si prešla najskôr základnými funkciami, momentálne už pôsobí na generálnom riaditeľstve Železníc Slovenskej republiky. Porozprávala nám o výhodách svojej práce a možnostiach duálneho vzdelávania. Ako sama hovorí, dnes by sa mali oslovovať s duálnym vzdelávaním už ôsmaci. Nenechávať si prednášky o tom, na akú školu majú žiaci možnosť ísť, len do deviateho ročníka.

Viac o práci na železnici prezradila Katarína Lancúchová.

Ako dlho už pôsobíte na železnici?

Budúci rok to bude presne dvadsať rokov. Momentálne pracujem na generálnom riaditeľstve železníc na odbore obchodu ako konštruktér grafikonov.

Ako ste sa vypracovali na túto pozíciu?
Začínala som po strednej škole v Petržalke na stanici ako pokladníčka, neskôr som pokračovala ako samostatný komerčný pracovník. O nejaký čas som nastúpila do kurzu výpravcov, ktorý sa na železnici zachoval dodnes a robí sa pre mladých ľudí. Práve prostredníctvom tohto kurzu som sa dostala ako výpravkyňa do Rusoviec a odtiaľ som zas prešla do Petržalky. Môžem to naozaj zhrnúť tak, že som ako žena mala ideálny začiatok a prešla som si jednotlivými pozíciami.

Galéria fotiek (3)

Čo na svojej práci milujete najviac?
Nedá sa to nejako sumarizovať, ale určite je to zaujímavá práca, ktorá keby ma nebavila, tak ju nerobím. Všetky pozície som mala rada a vlastne v každej pozícii som musela komunikovať s ľuďmi. Nerada sedím len v kancelárii, rada komunikujem s ľuďmi.

Ako vnímate dnešnú situáciu s duálnym vzdelávaním na Slovensku Vy? Myslíte si, že sa o duálne vzdelávanie rodičia a žiaci zaujímajú?
Z toho, čo som sa stretla, tak skôr sa zaujímajú rodičia. Možno by sa mali zaujímať už skôr, povedzme v ôsmej triede by sa mali začať rozprávať s deťmi a učiteľmi. Pýtať sa ich, čo by im viac vyhovovalo, pretože deti často nevedia, čo by chceli robiť. V takomto prípade väčšinou rozhodne za dieťa iba rodič bez rozmýšľania.

Keď sa pozeráte na duálne vzdelávanie z pohľadu rodiča, akú radu by ste im poskytli? Na čo by mali upriamiť pozornosť pri výbere školy pre svoje dieťa?
Najmä na potreby toho dieťaťa, či to zvládne technicky a psychicky. Napríklad duálne vzdelávanie na železnici je aj o technickej stránke, niekedy aj o elektrickej. Je to podľa toho, aký odbor si žiak vyberie. Momentálne je to skôr práca pre chlapcov, ale keď sa na odbory dostanú dievčatá, vedia sa časom vypracovať aj ďalej.

Zostávajú reálne žiaci na železnici aj po ukončení školy?
Železnica si vyberie určitý počet žiakov, pretože stav na železnici je alarmujúci. Veľa ľudí odíde v rámci piatich rokov do dôchodku. A práve tých ľudí treba nahradiť. Môžeme to urobiť jedine tým, že žiakov, ktorí sa prihlásia na duálne vzdelávanie, si svojim spôsobom vychováme do konkrétnej pozície na prevádzke. Po ukončení školy tak majú mladí čas na zoznámenie s prácou v bežnej prevádzke. Nie je to len o tom, že zo školy prídem na prax, niečo mi ukážu a idem domov. Keď už ten žiak skončí školu, tak bude určitý čas pokračovať ďalej so starším a skúsenejším kolegom, ktorý mu odovzdá svoje znalosti, schopnosti a skúsenosti.

Prečo by mali podľa Vás ísť dnešní žiaci študovať napríklad práve za železničiara? Čo im to môže dať?
Z jednej strany je tam istota práce, ak je zdravotne spôsobilý na výkon profesie, ktorú si vyberie. Možnosť pracovného postupu, ktorý síce môže trvať určitý čas, ale pokým má ten žiak na to, aby sa dostal ďalej, tak sa mu poskytne možnosť. Napríklad aj formou duálneho vzdelávania a praxe, ktorú tam má. Sú tu aj určité finančné benefity a tiež štipendium.

Akí žiaci si podľa Vás vyberú profesiu na železnici? Sú to takí, ktorí sa rozhodnú sami?
Na železnicu chodia väčšinou deti, ktoré majú v rodine železničiara. Dnes je to už iná práca ako v čase, keď pracoval na železnici napríklad môj otec, ale stále je to náročné. Máme už techniku prepojenú na počítače, je to v tomto smere jednoduchšie. Zároveň si však myslím, že deti nevedia, čo všetko práca na železnici prináša, neuvažujú nad tým. Práve preto by sme mali viacej o tom rozprávať. Chodiť na školy, oslovovať už ôsmakov a nie iba deviatakov.

Koľko študentov prichádza na prax dnes? Čo hovoria čísla?
Je to malé číslo, je to aj tým, že môžu chodiť aj na iné stanice. Stále je to však malý počet.

Pri tejto profesii ste zostali dlhý čas? Rozhodli by ste sa rovnako aj teraz? Išli by ste robiť opäť to, čo robíte?
Určite áno. Každá práca má aj výhody a nevýhody. Možnosti na železnici nie sú určite minimálne, sú tu benefity a tiež nezostanete stáť na jednom mieste.

Vy ste to dotiahli až na generálne riaditeľstvo bez vysokej školy. Veľa ľudí si však myslí, že vysoká škola akoby zákonite zaručila dobrú prácu?
Dnes ani titul pred menom nezaručí to, že si nájdete prácu. Je to o prístupe k práci, ako ju vykonávate a o tom, či ju robíte s radosťou.

Železnice Slovenskej republiky ohlásili, že v rokoch 2018 až 2026 budú vplyvom odchodu pracovníkov do dôchodku potrebovať 1 856 pracovníkov na nosné prevádzkové pozície. V rámci duálneho vzdelávania je možné študovať učebné a študijné odbory v oblasti železničnej dopravy na šiestich stredných odborných školách.

www.dualnysystem.sk/zelezniciar.aspx