Mám nárok na odstupné, keď mám zmluvu na dobu určitú?

Ilustračné foto Zdroj: photl.com

Manželka má zmluvu na dobu určitú od 1.7. 2012 do 1.7 2013. K 31. decembru však dostala výpoveď z dôvodu ukončenia prevádzky, výpovedná lehota začína od 1. decembra 2012. Bude mať nárok na odstupné, ak požiada o ukončenie pracovného pomeru dohodou k 31. 12. 2012?

Poradňa: Nárok zamestnanca na odstupné závisí jednak od dôvodov, pre ktoré došlo ku skončeniu pracovného pomeru a na druhej strane aj od toho, či zamestnanec využije svoje právo požiadať o odstupné vtedy, ak oň môže požiadať. Pre určenie vzniku nároku na dostupné nie je podstatné, či zamestnanec pracoval v pracovnom pomere na dobu určitú alebo na dobu neurčitú.

Odstupné dostane zamestnanec vtedy, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písmene b) Zákonníka práce ( t.j, z dôvodu zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa alebo z dôvodu, že sa zamestnanec stal nadbytočným) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba. Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru :

ak pracovný pomer trval menej ako jeden rok, výpovedná doba je jeden mesiac
ak pracovný pomer trval viac ako jeden a menej ako päť rokov, výpovedná doba je dva mesiace
ak pracovný pomer trval viac ako päť rokov, výpovedná doba je tri mesiace

Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na skončení pracovného pomeru z jedného z vyššie uvedených dôvodov, napr. zamestnávateľ navrhne skončenie pracovného pomeru a zamestnanec s tým súhlasí, uzatvoria dohodu o skončení pracovného pomeru. Zamestnávateľ je povinný v dohode o skončení pracovného pomeru uviesť dôvody skončenia vždy, keď to zamestnanec požaduje ako aj vždy, keď sa pracovný pomer končí z dôvodu organizačných zmien. Z dôvodu, aby sa zamestnanec a zamestnávateľ vyhli prípadným nedorozumeniam v budúcnosti doporučujeme vždy v dohode uvádzať aj dôvody skončenia pracovného pomeru.

Daľším prípadom, kedy zamestnancovi vznikne nárok na odstupné je situácia, keď zamestnanec dostane výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písmene b) Zákonníka práce ( t.j. z dôvodu zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa alebo z dôvodu, že sa zamestnanec stal nadbytočným ) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu a zamestnanec pred začatím plynutia výpovednej doby požiada zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil do dohodou. Zamestnávateľ je povinný takejto žiadosti vyhovieť. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba. Dĺžka výpovednej doby závisí od dlžky trvania pracovného pomeru:

ak pracovný pomer ku dňu doručenia výpovede trval menej ako jeden rok, výpovedná doba je jeden mesiac
ak pracovný pomer ku dňu doručenia výpovede trval viac ako jeden a menej ako päť rokov, výpovedná doba je dva mesiace
ak pracovný pomer ku dňu doručenia výpovede trval viac ako päť rokov, výpovedná doba je tri mesiace

Ak dal zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď z vyššie uvedených dôvodov a zamestnanec chce odstupné, musí požiadať pred začiatkom plynutia výpovednej doby o skončenie pracovného pomeru dohodou. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, napr. ak zamestnávateľ doručí výpoveď ( písomnú, nestačí ústne známenie, že chce dať zamestnancovi výpoveď) 22.11., výpovedná doba začína plynúť od 1.12.

Ak zamestnanec nepožiada včas o skončenie pracovného pomeru dohodou, nárok na odstupné mu nevznikne. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, že zamestnanec zotrvá v pracovnom pomere len časť výpovednej doby, zamestnancovi patrí pomerná časť odstupného.

V niektorých prípadoch majú zamestnanci nárok na odstupné v sume najmenej desaťnásobku primerného mesačného zárobku zamestnanca, a to konkrétne v prípade, ak sa pracovný pomer končí výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci alebo aj iné predpisy, ktoré sa vzťahujú na ním vykonávanú prácu, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.

Ak zamestnanec skončí pracovný pomer a dostane odstupné a následne opäť nastúpi k tomu istému zamestnávateľovi, pred uplynutím času určeného podľa počtu mesiacov za koľko dostal odstupné, zamestnanec je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.

Odstupné zamestnávateľ vypláca po skončení pracovného pomeru spolu so mzdou za posledný mesiac, ale môže sa so zamestnancom dohodnúť aj na vyplatení v inom termíne alebo na vyplatení v splátkach. Nevyplatené odstupné možno vymáhať rovnakým spôsobom ako mzdu.

Zamestnávateľ je povinný pri vzniku nároku dodržať ustanovenia zákona a nemôže svojvoľne obmedziť dôvody vyplatenia alebo výšku odstupného, na ktoré má zamestnanec nárok. Zamestnávateľ sa môže od zákona odchýliť len v prospech zamestnanca, takže môže vyplatiť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch a vo vačšom rozsahu, ako je stanovené zákonom.

Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk>