Postup, ako vymáhať nevyplatenú mzdu od zamestnávateľa

Za čas, kedy je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, má zamestnanec nárok počas prvých desiatich kalendárnych dní na náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti, ktorú platí zamestnávateľ. Za čas, kedy je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, má zamestnanec nárok počas prvých desiatich kalendárnych dní na náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti, ktorú platí zamestnávateľ. Zdroj: thinkstock.com

Od marca som na práceneschopná. Majiteľka spoločnosti, v ktorej som ešte zamestnaná, mi nevyplatila mzdu za február , len niečo mi poslala na účet , ale nadčasy mi nepreplatila. Aj som jej písala mail, ale ignoruje to.

Poradňa: Zamestnanec je povinný riadne vykonávať prácu dojednanú v pracovnej zmluve a zamestnávateľ je povinný platiť mzdu za vykonanú prácu. Za čas, kedy je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, má zamestnanec nárok počas prvých desiatich kalendárnych dní na náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti, ktorú platí zamestnávateľ. Následne, od jedenásteho dňa trvania práceneschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne.

Ak zamestnávateľ neplatí mzdu dobrovoľne, zamestnanec má v zásade tri možnosti, ako sa domôcť svojich peňazí, v každom z nižšie uvedených prípadoch budú potrebné podklady ako napr. pracovná zmluva a výplatné pásky a pod.   

a) Najjednoduchšou možnosťou je pravdepodobne upozorniť na porušenie svojich práv Inšpektorát práce a poslať sťažnosť. Inšpektorát práce môže zamestnávateľovi uložiť povinnosť zjednať nápravu a dať mu prípadne pokutu, ale rozhodnutie inšpektorátu nie je vymáhateľné zo strany zamestnanca (napr. prostredníctvom exekútora). Ak inšpektorát zistí porušenie práv zamestnanca,  nariadi zamestnávateľovi odstránenie zistených nedostatkov.

b)  Zamestnanec môže podať na súd žalobu alebo návrh na vydanie platobného rozkazu. Súd vydá platobný rozkaz voči dlžníkovi v lehote 10 pracovných dní, ak navrhovateľ - zamestnanec spolu s návrhom na začatie konania predloží aj  platobný rozkaz na tlačive, ktorého vzor je uvedený na stránke Ministerstva spravodlivosti SR a ak sú splnené podmienky na vydanie platobného rozkazu a ak bol zaplatený súdny poplatok.  Ak dlžník podá odpor alebo ak sa nepodarí platobný rozkaz dlžníkovi doručiť, súd nariadi pojednávanie.

S podaním žaloby  alebo návrhu na vydanie platobného rozkazu je spojená aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 6 % zo žalovanej sumy. Súdny poplatok sa platí v kolkoch, ktoré sa nalepia na prvú stranu žaloby pri podaní alebo až na výzvu súdu .  Ak je zamestnanec - navrhovateľ v nepriaznivej finančnej situácii, môže požiadať súd o oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok, pričom k žiadosti musí doložiť aj tlačivo, ktorým zdokladuje svoju sociálnu situáciu.

Žalobu alebo návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie mzdy, odstupného alebo inej pohľadávky voči zamestnávateľovi je potrebné podať na súd, v obvode ktorého má zamestnávateľ sídlo alebo miesto podnikania.

c) Zamestnanec môže podať trestné oznámenie z dôvodu nevyplatenie mzdy a odstupného, pričom v oznámení sa bude domáhať aj náhrady škody.  Ak nie je mzda, plat alebo iná odmena za prácu, náhrada mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, zaplatené v deň splatnosti, hoci podnikateľ mal na účte peniaze, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie svojej činnosti, nevyplatenie mzdy je v rozpore so zákonom.

Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk.

Viac o téme: Mzda Výplata Mzdy Práceneschopnosť Vymáhanie Nevyplatenie
  • Autor: © Zoznam
  • Zdroj: Foto: Photl.com, Zdroj: Poradňa

Súvisiace články

 
Staršie správy
Staršie správy