Môže zamestnávateľ strhnúť z výplaty sumu, ktorá nebola dohodnutá?

Zamestnávateľ môže zraziť zo mzdy bez súhlasu zamestnanca iba vo výnimočných situáciách.Zamestnávateľ môže zraziť zo mzdy bez súhlasu zamestnanca iba vo výnimočných situáciách. Zdroj: photl.com

Zamestnávateľ nám poslal poštou, že v období apríl, máj, jún nám bol vyplatený nadčasový príplatok navyše. A výslednú sumu nám chcel strhnúť z výplaty. Keďže celková čiastka bola 74 eur, dohodli sme sa na splátkach, písomnou formou vo forme dohody o zrážkach, s ktorými aj on súhlasil. Preposlal nám mailom upravenú dohodu so splátkami a obratom podpísanú sme mu ju mali poslať späť, žiaľ do dnešného dňa nám neprišla dohoda, a strhol z výplaty prvú splátku úplne inú sumu. A teraz z druhej výplaty tiež inú sumu čo mal a nebola to nízka suma až 52 eur. Môže také niečo urobiť, bez písomnej dohody a samovoľne stiahnuť akúkoľvek sumu?

Poradňa: Zrážky zo mzdy môže zamestnávateľ vykonávať na základe zákona alebo na základe dohody o zrážkach zo mzdy. V zmysle ustanovenia § 131 Zákonníka práce, zamestnávateľ najprv zo mzdy zrazí prednotné zrážky. Táto povinnosť zamestnávateľovi vyplýva zo zákona  a nevyžaduje sa súhlas zamestnanca. Prednostnými zrážkami sú  zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Po vykonaní prednostných zrážok  môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy, a to opäť bez súhlasu zamestnanca:

a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,

b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,

c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,

d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,

e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,

f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,

g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,

h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť

Akékoľvek iné sumy ako sú uvedené vyššie, môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len v dvoch prípadoch:

a)  len na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ak zamestnávateľovi vznikne nárok na zaplatenie určitej sumy od zamestnanca, nemá to vplyv na povinnosť zamestnávateľa zaplatiť zamestnancovi mzdu v plnej výške podľa pracovnej zmluvy.

b ) len ak povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vyplýva zamestnávateľovi z dohody, ktorú uzatvoril zamestnanec ako dlžník s treťou stranou, ktorá je jeho veriteľom. Ak zamestnanec ako dlžník uzatvoril so svojím veriteľom dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, v prípade ak zamestnanec svoj dlh voči veriteľovi neplatí, veriteľ sa môže domáhať, aby zamestnávateľ platiť splátky dlhu zo mzdy zamestnanca.     

V súvislosti s neprávom vyplatenými sumami, ktoré nie sú uvedené medzi zrážkami zo mzdy vyššie, platí ustanovenie § 222 Zákonníka práce: Ak zamestnávateľ zamestnancovi neprávom vyplatil určitú sumu, môže požadovať jej vrátenie len v takom prípade, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty. Skutočnosť, že zamestnávateľ má nárok na vrátenie neprávom vyplatených súm však neznamená, že môže vykonať zrážku takejto sumy zo mzdy zamestnanca bez písomnej dohody o zrážkach zo mzdy. 

Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk>

Viac o téme: Plat Mzda Zníženie Strhnutie
  • Autor: © Zoznam
  • Zdroj: Foto: Photl.com, Zdroj: Poradňa

Súvisiace články

 
Staršie správy
Staršie správy