Dovolenka pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase

poradnaporadna

Chcela by som sa informovať o dovolenke podľa nového Zákonníka. Pracujem v obchodom centre necelé 2 roky a mám 27 rokov, kde mám zmeny rozdelené formou krátkeho a dlhého týždňa 12tkami. Za celý mesiac robím buď 15 alebo 16 dní (t.j. približne 180h mesačne). Zamestnávateľ nám tvrdí, že máme nárok na 15 dní dovolenky za celý rok. V zmluve mám udané, že sme nepretržitá prevádzka, kde sa tým stále obraňuje, že nemáme nárok ani na preplatenie sviatkov a dní pracovného pokoja, kedy musíme byť tiež v práci. Radila som sa so známymi, ktorí mi tvrdia, že mám nárok na 20 dní dovolenky? Aká je vlastne pravda? A ešte k tomu som dala výpoveď a do konca júna som v práci a mám vyčerpaných 5 dní dovolenky, tak na koľko dní by som mala mať ešte nárok?

Poradňa: Podľa opisu situácie v čitateľskej otázke usudzujeme, že sa jedná o zamestnankyňu s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom a nie o nepretržitú prevádzku. V súlade s ustanovením § 104 Zákonníka práce, ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka, patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. Základná výmera dovolenky je určená v týždňoch.

 

Týždeň dovolenky zamestnanca v nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času predstavuje toľko pracovných dní, koľko ich priemerne pripadá na jeden týždeň. Práve takýto prepočet dovolenky má význam z hľadiska toho, aby zabránil čerpaniu dovolenky zamestnancami v týždňoch s väčším objemom pracovného času. V prípade, že zamestnanec čerpá dovolenku v kratších než týždenných častiach, je nevyhnutné určiť prepočet jej výmery na jednotlivé dni. Ak zamestnanec pracuje v režime 12 hodinových zmien a čerpá dovolenku v rozsahu 12 hodinovej zmeny, vyčerpá si jeden deň dovolenky.

 

Podľa ustanovenia § 144 odst.5 Zákonníka práce na zistenie, či sú splnené podmienky vzniku nároku na dovolenku, sa posudzuje zamestnanec, ktorý je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas, akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni.

 

Nárok na dovolenku určujeme nasledovne:

Počet pracovných zmien za kalendárny rok vydelíme počtom týždňov v príslušnom kalendárnom roku. Tak zistíme počet pracovných zmien, ktoré pripadajú na jeden pracovný týždeň. Ak zamestnancovi patria štyri týždne dovolenky, priemerný počet pracovných zmien v jednom kalendárnom týždni vynásobíme počtom týždňov dovolenky (napr. štyri) a výsledkom je počet pracovných dní, ktoré si môže zamestnanec čerpať ako dovolenku.

 

Ak zamestnanec pracuje vo sviatok, patrí mu dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50% jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

02.07.2012

 

Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk

Viac o téme: Nerovnomerne rozvrhnuty cas dovolenka
  • Autor: © Zoznam

Súvisiace články

 
Staršie správy
Staršie správy