Dlhuje vám zamestnávateľ mzdu? Takto môžete vymáhať plat

Ilustračné foto Zdroj: thinkstockphotos.com

Pracovala som vo firme na dobu určitú. Zmluva sa skončila a tým aj pracovný pomer. Bývalý zamestnávateľ sa však omeškal s marcovou výplatou a stravnými lístkami. Podľa pracovnej zmluvy sa mali vyplácať výplaty do 30. dňa nasledujúceho mesiaca. Minulý týždeň som ho kontaktovala a povedal, že mi do týždňa pošle výplatu, ale nestalo sa tak. Skúsila som sa teda mu ešte dovolať, aby mi dal nejaké vyjadrenie, momentálne však nedvíha telefón, ani neodpovedá správy. Ako postupovať v tejto situácii? Na čo všetko mám nárok? Čitateľka Zuzana

Právnička radí: Ak zamestnávateľ nezaplatí mzdu alebo iný nárok zamestnanca, napr. odstupné, zamestnanec, t.j. veriteľ, môže svoj nárok uplatniť na súde. Okrem nároku na zaplatenie istiny, t.j. sumy mzdy, má nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania.

Písomná výzva na zaplatenie dlžnej mzdy

Ešte pred podaním návrhu na súd možno zamestnávateľovi – dlžníkovi, poslať písomnú výzvu na zaplatenie dlžnej mzdy. V tejto výzve určí veriteľ dlžníkovi dodatočnú lehotu na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením, že ak nároky zamestnanca ani v tejto lehote neuspokojí, podá proti nemu žalobu na súd. Výzvu je potrebné poslať na adresu sídla zamestnávateľa ako doporučenú zásielku Odoslanie predžalobnej výzvy však nie je podmienkou uplatnenia nároku zamestnanca na súde.

Návrh na vydanie platobného rozkazu

Ak zamestnávateľ na výzvu nereaguje alebo ak sa zamestnanec rozhodne výzvu neposielať, prichádza na rad podanie na súd, ktoré môže mať formu návrhu na vydanie platobného rozkazu alebo žaloby. Návrh na vydanie platobného rozkazu je formou zjednodušeného a zrýchleného konania, v ktorom súd rozhoduje výlučne len na základe skutočností tvrdených žalobcom, preto je k návrhu potrebné priložiť aj všetky dôkazy ,z ktorých vyplýva nárok žalobcu ( napr. pracovný zmluva, výplatné pásky a pod.)

Návrh na vydanie platobného rozkazu súd možno podať elektronicky alebo v písomnej forme.

Elektronické podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa zákona o upomínacom konaní sa doručuje do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára a musí byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, inak sa naň neprihliadne, t.j. ako by k žiadnemu podaniu nedošlo. Listiny a vyhlásenia, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu, budú musieť byť v elektronickej podobe a budú musieť byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom. Podrobné informácie a postup pri podaní návrhu elektronicky je zverejnený na stránke Ministerstva spravodlivosti SR.

Súdny poplatok sa v prípade návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní znižuje o 50 % v porovnaní so štandardným súdnym konaním. Súdny poplatok je splatný už podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Súd na zaplatenie súdneho poplatku v upomínacom konaní nevyzýva, platobné údaje sú doručené žalobcovi automatizovaným spôsobom. Tento spôsob podania návrhu na súd však nemožno využiť, ak nemá žalobca (veriteľ) aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie.

Písomná žaloba s návrhom na vydanie platobného rozkazu

Veriteľ môže podať na súd žalobu s návrh na vydanie platobného rozkazu. Vzor platobného rozkazu nájdete aj v našej poradni medzi vzormi podaní a návrhov. Ako sme už uvádzali vyššie, súd rozhoduje na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov. Súd v takom prípade vydá platobný rozkaz, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.

Súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní:

ak žalobca predloží spolu so žalobou aj platobný rozkaz na tlačive zverejnenom ministerstvom spravodlivosti a
ak je zaplatený súdny poplatok a
ak sú splnené aj ostatné podmienky na vydanie platobného rozkazu

V prípade, keď žalovaný - zamestnávateľ - podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. Ak nie je podaný odpor, platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť.

Na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky sú príslušné (1) Okresný súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave, (2) Okresný súd Piešťany pre obvod Krajského súdu v Trnave, (3) Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pre obvod Krajského súdu v Trenčíne, (4) Okresný súd Topoľčany pre obvod Krajského súdu v Nitre, (5) Okresný súd Ružomberok pre obvod Krajského súdu v Žiline, (6) Okresný súd Zvolen pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, (7) Okresný súd Poprad pre obvod Krajského súdu v Prešove a (8) Okresný súd Košice II pre obvod Krajského súdu v Košiciach. Na určenie súdu je možné využiť pomôcku na stránke Ministerstva spravodlivosti.

Toto uveďte do žaloby

V žalobe je potrebné uviesť, ktorému súdu je žaloba určená (adresy súdov nájdete napríklad na justice.gov.sk) , uviesť identifikáciu žalobcu, ktorý je zamestnanec, a to: meno, priezvisko, dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko, údaj o štátnom občianstve.

Ako žalovaného je potrebné označiť zamestnávateľa, a teda uviesť jeho obchodné meno, sídlo a IČO (tieto údaje nájdete v prvom rade na pracovnej zmluve a ich správnosť a aktuálnosť si môžete overiť v živnostenskom registri alebo v obchodnom registri na zrsr.sk alebo orsk.sk).

V žalobe zamestnanec opíše pravdivo rozhodujúce skutočnosti, t.j. kedy vznikol pracovný pomer, kedy sa skončil a akým spôsobom, priloží pracovnú zmluvu a dohodu o skončení pracovného pomeru alebo výpoveď alebo okamžité skončenie a vyčísli dlžnú mzdu.

Zamestnanec môže požadovať aj zaplatenie úroku z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mu mala byť mzda alebo iná dlžná suma zaplatená. Výška úroku z omeškania je stanovená nariadením vlády č. 586/2008 Z. z. Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a v súčasnosti je úroková sadzba 1 %, t.j. úrok z meškania je 9 % ročne.

Na záver v žalobe zamestnanec uvedie , čoho konkrétne sa domáha, t.j. presne napíše, ako by mal súd rozhodnúť, napr.: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú mzdu vo výške x spolu , to všetko s úrokom z omeškania vo výške x od dátumu x až do zaplatenia. Súčasne sa môže zamestnanec domáhať, aby mu zamestnávateľ, t.j. žalovaný, zaplatil aj náhradu trov súdneho konania napr. súdneho poplatku.

Súdne poplatky: S podaním žaloby je spojená povinnosť zaplatiť súdny poplatok, ktorý je vo výške 6% zo žalovanej sumy.

Sťažnosť na inšpektoráte

Zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu podať sťažnosť na príslušnom orgáne inšpekcie práce. Miestna príslušnosť sa určuje na základe sídla zamestnávateľa. V prípade, ak zamestnanec podá sťažnosť na inšpektoráte práce, musí počítať s tým, že inšpektorát môže zamestnávateľovi uložiť povinnosť zjednať nápravu a dať mu prípadne pokutu, ale rozhodnutie inšpektorátu nenahrádza rozhodnutie súdu, ktorým súd prikáže zamestnávateľovi vyplatiť dlžnú sumu.

Trestné oznámenie

Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, dopustí sa trestného činu.

Trestné oznámenie možno podať na polícii podľa miesta, kde bol trestný čin spáchaný, t.j. zväčša v mieste sídla zamestnávateľa. V trestnom oznámení je potrebné uviesť všetky okolnosti nevyplatenia mzdy a označiť aj dôkazné prostriedky, napr. pracovná zmluva alebo výsluch svedkov.

Trestný zákon nepripúšťa podanie trestného oznámenia proti právnickej osobe, podozrivým zo spáchania trestného činu môže byť neznámy páchateľ alebo konkrétne štatutárny orgán alebo prokurista právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom. Upozorňujeme, že o trestný čin sa jedná len v prípade, ak mzda nebola vyplatená napriek skutočnosti, že zamestnávateľ mal finančné prostriedky a tieto neboli nevyhnute potrebné na prevádzku zamestnávateľa. Trestné oznámenie možno podať aj na neznámeho páchateľa. V rámci trestného konania si môže zamestnanec uplatniť sumu, ktorú mu je zamestnávateľ dlžný, ako sumu náhrady škody.

Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk.