Zamestnanec nenastúpil do práce: Ako má zamestnávateľ postupovať?

Ilustračné foto Zdroj: thinkstockphotos.com

Zamestnanec nenastúpil do práce na plánovanú pracovnú zmenu. O dva dni neskôr bolo po ňom vyhlásené pátranie z dôvodu, že je nezvestný a ani rodina nemá o ňom žiadne informácie. Ako by mal zamestnávateľ správne postupovať? Má to riešiť ako absenciu a okamžite skončiť pracovný pomer? Je to pre nás úplne nová situácia a budeme vďační, ak nám poradíte, aké úkony je potrebné urobiť. Čitateľka Ľubica

Právnička radí: Zamestnanec neospravedlnene zameškal pracovnú zmenu a z pohľadu zamestnávateľa sa jedná o porušenie jednej zo základných povinností zamestnanca, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 81 Zákonníka práce, a to byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.

Dlhodobá neospravedlnená neprítomnosť v práci je považovaná závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu, zamestnávateľ s ním môže okamžite skončiť pracovný pomer. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Okamžité skončenie musí byť písomné. Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Zamestnávateľ posiela písomnosť poštovým podnikom na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, posiela doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Písomnosť sa považuje za doručenú aj v prípade, ju poštový podnik vráti ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním zamestnanca alebo opomenutím, napr. ak zamestnanec zásielku na pošte neprevzal.

Ak zamestnanec nechodí bez náležitého ospravedlnenia do práce, zamestnávateľ s ním nemusí skončiť pracovný pomer, má možnosť len evidovať neprítomnosť zamestnanca v práci a vyvodiť z neprítomnosti zákonom povolené následky. Za čas neospravedlnenej absencie

zamestnancovi mzda nepatrí, lebo zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi v zmysle § 118 ods. 1 Zákonníka práce mzdu len za vykonanú prácu a za výkon práce sa nepovažuje doba neospravedlneného zameškania pracovnej zmeny alebo jej časti ( § § 144a ods. 2 písm. f) Zákonníka práce.
zamestnávateľ môže krátiť dovolenku o jeden až dva dni za každý neospravedlnene zameškaný pracovný deň (§ 109 ods. 3 Zákonníka práce)