Dĺžka nezamestnanosti: Slováci sú na tom najhoršie

Slovák je v priemere 950 dní bez práce. Zdroj: thinkstock.com

Nezamestnaný Slovák je v priemere evidovaný na úrade práce viac než dva a pol roka. Počas tohto obdobia stráca pracovné návyky a stáva sa menej atraktívny pre zamestnávateľa. Netrpí tým iba nezamestnaný, ale aj ekonomika.

Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny Európskej únie s najvyššou mierou nezamestnanosti. V lete 2014 bolo podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR (UPSVAR) bez práce 12,6 % a podľa Eurostatu až 13,8 % ekonomicky aktívnych Slovákov. Vysoká nezamestnanosť má negatívne dopady nielen na nezamestnaných jednotlivcov a ich najbližších, ale aj na našu ekonomiku. Ľudia bez práce znamenajú nižšiu spotrebu domácností a teda nižšie tržby obchodníkov, ale aj nižšie daňové príjmy štátu a naopak vyššie výdavky na sociálne dávky. Špecifickým problémom trhu práce je však dlhodobá nezamestnanosť. Vyše polovica nezamestnaných Slovákov je podľa UPSVAR evidovaná na úrade práce viac ako jeden rok. V priemere strávi nezamestnaný Slovák na úrade práce až viac než dva a pol roka.

Podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte nezamestnaných na Slovensku od krízového roka 2009 postupne narastá. Po masívnom prepúšťaní spôsobenom krízou pribudlo na našich úradoch práce množstvo čerstvých nezamestnaných, ktorí ak si nenašli inú prácu, sa časom zaradili do kategórie dlhodobo nezamestnaných. Ľudia, ktorí sú bez práce dlhé mesiace či dokonca roky, strácajú pracovné návyky a pre zamestnávateľov sa stávajú menej atraktívnymi či použiteľnými.

Najkratšie, a to len niečo vyše 2 mesiace, sú bez práce nezamestnaní Austrálčania. Menej ako pol roka trvá nájdenie si novej práce aj nezamestnaným Kanaďanom a Nórom. Dôvodom takto krátkej doby evidencie na úradoch práce je podľa nášho názoru jednak zdravý pracovný trh s nízkou mierou nezamestnanosti a dostatkom príležitostí na pracovné uplatnenie sa, ale aj spôsob nastavenia podpory a dávok v období, keď je človek bez práce.

Nezamestnaný Slovák je evidovaný na úrade práce v priemere až 31,7 mesiaca, teda viac než dva a pol roka. Spomedzi ekonomík, za ktoré boli údaje Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dostupné, je to jednoznačne najviac. Približne 950 dní bez práce, slušného príjmu a denného režimu sa zákonite prejaví negatívne nielen na finančnej situácii, ale aj psychike nezamestnaného človeka a jeho najbližších. Dlhodobo nezamestnaný človek sa tak dostáva do kolónky „znevýhodnený uchádzač o prácu“.

Pomerne dlhý čas trávia na úradoch práce aj nezamestnaní Maďari, Česi a Švajčiari a to takmer jeden a pol roka. Priemerné trvanie nezamestnanosti v krajinách OECD (vážený priemer) je pritom 8,4 mesiaca.

Zaujímavo vyznieva fakt, že slovenskí muži sú v priemere na úradoch práce evidovaní o mesiac dlhšie než ženy. Väčšie rozdiely sú ale badateľné v porovnaní trvania nezamestnanosti medzi jednotlivými vekovými kategóriami. Spomedzi nezamestnaných Slovákov sú na úradoch práce najdlhšie, až viac ako 34 mesiacov, evidovaní ľudia nad 55 rokov. To nie je až tak prekvapujúce vzhľadom na fakt, že v prípade takýchto nezamestnaných sa snúbia hneď dva znevýhodňujúce faktory – dlhý čas bez práce a preddôchodkový vek.

Naopak, najrýchlejšie si prácu dokážu nájsť nezamestnaní Slováci vo veku do 19 rokov, a to najmä muži. Aj im to však trvá až takmer jeden a pol roka. Práve v tejto vekovej kategórii zároveň svieti aj najväčší rozdiel v súboji pohlaví. Mladé nezamestnané Slovenky vo veku do 19 rokov sú totiž bez práce v priemere až viac ako 21 mesiacov. Inak povedané, približne desatinu celého svojho života strávili v evidencii úradu práce. A to je vzhľadom na ich nízky vek skutočne dlhá doba.