Strašiak všetkých nezamestnaných: Bez práce viac ako rok

V Bratislavskom kraji je dlhodobo bez práce viac než tretina nezamestnaných. V niektorých našich regiónoch je to ale až 60 % uchádzačov. Zdroj: thinkstock.com

Viac ako polovica nezamestnaných je bez práce dlhšie ako 1 rok. Takíto ľudia strácajú pracovné návyky a pre zamestnávateľov sa stávajú menej atraktívnymi. Najväčší počet ich je v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji.

Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny EÚ s vysokou mierou nezamestnanosti. Na konci novembra 2014 dosiahla podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVAR) miera evidovanej nezamestnanosti u nás úroveň 12,3 % a miera nezamestnanosti počítaná z celkového počtu uchádzačov o prácu úroveň 13,9 %.

Napriek tomu, že rok 2014 priniesol pozitívny vietor na náš trh práce v podobe klesajúcej nezamestnanosti, Slovákov bez práce je stále veľké množstvo. Špecifickým problémom nášho trhu práce je dlhodobá nezamestnanosť. Podľa údajov UPSVAR je bez práce dlhšie ako 1 rok až viac než polovica nezamestnaných Slovákov, teda približne 200 tis. ľudí. Uplatniť sa na pracovnom trhu po takejto dlhej dobe „nečinnosti“ je skutočný problém. Ľudia, ktorí sú bez práce dlhé mesiace či dokonca roky, strácajú pracovné návyky a pre zamestnávateľov sa tak stávajú menej atraktívnymi.

Podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte nezamestnaných na Slovensku od krízového roka 2009 postupne narastal. Po masívnom prepúšťaní spôsobenom krízou totiž pribudlo na našich úradoch práce množstvo čerstvých nezamestnaných, ktorí ak si nenašli inú prácu, sa časom zaradili do kategórie dlhodobo nezamestnaných.

Nedostatočné vzdelanie alebo jeho absencia

Dlhodobo nezamestnaní patria podľa UPSVAR medzi tzv. znevýhodnené skupiny obyvateľstva, ktoré sa najťažšie uplatňujú na trhu práce. V prípade dlhodobo nezamestnaných sa pritom často snúbi dohromady hneď niekoľko znevýhodňujúcich faktorov. Ide totiž často o ľudí s nedostatočným vzdelaním, o mladých ľudí bez pracovných skúseností alebo naopak o ľudí nad 50 rokov.

V priemere je dlhodobo bez práce až viac než polovica nezamestnaných Slovákov. Existujú ale výrazné rozdiely medzi našimi jednotlivými regiónmi. Asi nie je prekvapením, že najnižší podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte uchádzačov o prácu eviduje Bratislavský kraj, aj tu je to však viac než tretina. Naopak, až vyše 60 % uchádzačov o prácu je evidovaných na úradoch práce dlhšie ako 12 mesiacov v Banskobystrickom, Prešovskom aj Košickom kraji. Práve tieto regióny sú zároveň regiónmi s najvyššou mierou nezamestnanosti.

Východ je na tom horšie

Mnohým Slovákom sa však pobyt na úrade práce predĺži ešte viac. Od 1 do 2 rokov zostáva v evidencii našich úradov práce približne každý šiesty nezamestnaný. Tento podiel je najvyšší v bratislavskom regióne, kde si za 1 až 2 roky dokáže nájsť prácu 18 % nezamestnaných. Obyvatelia ostatných regiónov často strávia na úrade práce ešte oveľa dlhšiu dobu. Dlhšie ako 2 roky, ale zároveň kratšie ako 4 roky, trvá nájdenie si zamestnania takmer 18 % našich obyvateľov. V Bratislavskom kraji si takúto dlhú dobu „podáva kľučku“ na úrade práce 13 % nezamestnaných. V Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji je to však až takmer pätina uchádzačov o prácu.

Pätina Slovákov však strávi na úradoch práce až viac než 4 roky. Práve v tejto skupine obyvateľstva je strata pracovných návykov najväčšia a schopnosť nájsť si prácu najnižšia. V Bratislave a okolí sa to ale týka len zhruba 5 % nezamestnaných obyvateľov. V banskobystrickom, prešovskom a košickom regióne však dlhšie ako 4 roky zostáva bez práce vyše štvrtina nezamestnaných.

Dôvodov výrazných regionálnych rozdielov v nezamestnanosti u nás je viacero, medzi nimi vysoký podiel znevýhodnených uchádzačov o prácu či nedostatočný záujem zo strany investorov o budovanie fabrík v týchto oblastiach Slovenska. Očakávame, že v roku 2015 bude nezamestnanosť na Slovensku naďalej klesať, rozdiely medzi jednotlivými regiónmi sa však výraznejšie stierať pravdepodobne nebudú.