Neprehliadnite! Zmeny na pracovnom trhu od 1. januára 2015

Od 1. januára sa zvyšuje minimálna mzda na 380 eur. Zdroj: thinkstock.com

Zvýšenie minimálnej mzdy, súbeh pomoci v hmotnej núdzi a mzdy pre dlhodobo nezamestnaných ľudí, odvodové úľavy pre brigádujúcich študentov a odvodová odpočítateľná položka pre nízkopríjmových zamestnancov. To všetko sú zmeny, ktoré nadobudli účinnosť od tohto roka.

Minimálna mzda

Vláda schválila zvýšenie minimálnej mzdy na 380 eur a potvrdila, že bude neustále vyvíjať tlak na to, aby sa minimálne platy zamestnancov zvyšovali. Cieľom vlády je totiž dosiahnuť najmä to, aby sa ľuďom na Slovensku oplatilo pracovať. Podľa ministra práce Jána Richtera (Smer-SD) vláda schválením nariadenia o zvýšení minimálnej mzdy vytvorila predpoklady k tomu, aby zamestnanci najnižších príjmových skupín získali akoby trinásty plat.

Odvodové úľavy pre brigádujúcich študentov

Študentom, ktorí pracujú na dohodu o brigádnickej práci, sa zvyšuje hranica zárobku, do ktorej nemusia platiť odvody, a to na jednotnú sumu 200 eur. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení. Podľa ministerstva práce je cieľom novely zvýšenie hranice príjmu, ktorý nezakladá povinné dôchodkové poistenie študentom vykonávajúcim práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov, vrátane zrušenia diferencovania tejto hranice na základe veku.

Po novom tak už neexistujú dve kategórie študentov, pri ktorých boli stanovené mzdové limity. Doteraz totiž študenti do 18 rokov neplatili odvody, ak bola výška ich zárobku do 68 eur, a študenti od 18 rokov do 26 rokov boli oslobodení od odvodov do sumy 159 eur.

Súbeh pomoci v hmotnej núdzi a mzdy

Ľudia, ktorí sú viac ako rok bez práce, by mali byť lepšie motivovaní nájsť si zamestnanie. Zabezpečiť to má novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá nadobúda od 1. januára účinnosť. Rezort práce totiž v novele zavádza súbeh pomoci v hmotnej núdzi a mzdy. Po novom tak majú nárok na pomoc v hmotnej núdzi tí dlhodobo nezamestnaní ľudia, ktorí si našli prácu a ich zárobok nie je vyšší ako dvojnásobok sumy minimálnej mzdy. Cieľom je, aby ľudia, ktorí pracujú, mali vyšší príjem ako ľudia, ktorí zostávajú v hmotnej núdzi.

Nárok na súbežné čerpanie dávok v hmotnej núdzi a príjmov z práce má aj občan, ktorý pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu bol dlhodobo nezamestnaný, alebo dlhodobo neaktívny. To znamená, že nebol síce evidovaný ako uchádzač o zamestnanie najmenej 12 mesiacov, avšak spĺňal by status dlhodobo nezamestnaného, ak by evidovaný bol. Poslednou kumulatívnou podmienkou je, aby fyzická osoba pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu bola členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi.

Po novom tak ľudia, ktorí si nájdu prácu, majú v 1. polroku dostávať osobitný príspevok vo výške 126,14 eura mesačne a v 2. polroku majú dostávať príspevok vo výške 63,07 eura.

Podľa doteraz platnej legislatívy mali pôvodne dlhodobo nezamestnaní ľudia nárok na poberanie osobitného príspevku vo výške 63,07 eura počas šiestich mesiacov. Ich hrubá mzda ale nemohla presiahnuť trojnásobok minimálnej mzdy. Podľa zákona bol však vylúčený súbeh poskytovania pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku. To znamenalo, že ak človek dostal osobitný príspevok, strácal nárok na čerpanie dávok v hmotnej núdzi.

Odvodová odpočítateľná položka pre nízkopríjmových zamestnancov

Ľudia, ktorí zarobia maximálne 570 eur mesačne, nárok na odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) na zdravotné odvody. Ľudia s vyššími príjmami platia odvody rovnako ako doteraz. Zmenu prináša novela zákona o zdravotnom poistení, ktorá nadobúda účinnosť od januára tohto roka. Odpočítateľná položka je vo výške 380 eur mesačne, respektíve 4560 eur ročne. S rastom príjmu o jedno euro klesá suma odpočítateľnej položky o dve eurá. Človek, ktorého mzda je vo výške 450 eur mesačne, tak napríklad zaplatí na zdravotných odvodoch 8,40 eura namiesto predchádzajúcich 18 eur. Odvody klesajú aj zamestnávateľovi. Ten totiž namiesto doterajších 45 eur po zavedení odpočítateľnej položky zaplatí za zamestnanca 21 eur.

Na určenie jej výšky sa posudzujú všetky príjmy zo zárobkovej činnosti. Mesačné uplatňovanie tejto úľavy je možné len pre zamestnancov bez súbehu príjmov. OOP sa uplatňuje len na príjmy zo zamestnania a nemôže prekročiť sumu zárobku z klasického pracovného pomeru. Zamestnanec, ktorý si chce uplatniť odpočítateľnú položku, musí o tom zamestnávateľa informovať. V súvislosti so zavedením odvodovej úľavy sa zvyšuje sadzba za poistencov štátu, čím sa má zdravotným poisťovniam vykompenzovať výpadok príjmov. Platba za poistencov štátu je vo výške 4,16 % z vymeriavacieho základu.

Zamestnancovi sa nárok na odvodovú úľavu nebude znižovať o obdobia, keď nemal príjem pre uplatnenie OOP z toho dôvodu, že napríklad poberal nemocenské, materské či ošetrovné. Taktiež sa zavádza nová vykazovacia povinnosť pre zamestnávateľov pri zamestnancoch, ktorí majú nárok na OOP. Firmy musia nahlásiť týchto zamestnancov zdravotnej poisťovni do ôsmich pracovných dní.

V tomto roku po zvýšení minimálnej mzdy na 380 eur mesačne a zavedení odpočítateľnej položky vzrastie čistý zárobok týchto zamestnancov na Slovensku o 32 eur. Opatrenie sa má dotknúť viac ako pol milióna ľudí. Vláda si od tejto reformy sľubuje najmä zvýšenie zamestnanosti.

Zákon o sociálnej práci

Od prvého januára 2015 nadobúda účinnosť aj zákon o sociálnej práci z dielne rezortu práce. Podľa ministerstva Slovenská republika doteraz nemala právnu úpravu, ktorá by riešila otázky profesijného zabezpečenia sociálnej práce v praxi. Preto je práve cieľom návrhu zákona podporiť profesionalizáciu sociálnej práce v praxi utvorením štandardných podmienok pre existenciu profesie. Zákon tak po novom upravuje odbornú spôsobilosť, ako aj výkon samostatnej praxe sociálnych pracovníkov. Zákon je konštruovaný v základnej logike, že sociálnu prácu v praxi môže vykonávať ten, kto ju vyštudoval, a ten, kto sociálnu prácu vyštudoval a vykonáva ju v praxi je sociálny pracovník, respektíve asistent sociálnej práce v závislosti od odborných spôsobilostí získaných stupňom štúdia, uvádza sa v zákone.

Podmienkou na výkon sociálnej práce je odborná spôsobilosť a povolenie na výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka. Podľa zákona označiť sa za sociálneho pracovníka môže ten, kto získa vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca. Asistentom sociálnej práce bude ten, kto získa vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v odbore sociálna práca.

Zriadiť sa má aj Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Má plniť funkciu profesijnej organizácie. Členstvo v nej však nebude povinné. Pre sociálnu prácu je osobitne dôležitá kompetencia komory vydávať etický kódex profesie a dohliadať nad etikou povolania.

Štátny príspevok na pracovné miesta pre mladých

Firmy na Slovensku sa od 1. januára tohto roka môžu uchádzať o príspevok od štátu na vytváranie pracovných miest pre mladých ľudí. V tento deň nadobudla účinnosť novela zákona o službách zamestnanosti. Cieľom právnej normy z dielne rezortu práce je vytvoriť legislatívny rámec špecificky určený na podporu zamestnávania tých mladých ľudí, ktorí po ukončení školy, jej predčasnom opustení alebo po ukončení povinnej školskej dochádzky nikdy nezískali pravidelne platené zamestnanie.

Príspevok na podporu tvorby pracovných miest môžu zamestnávatelia získať prostredníctvom úradov práce. Podmienkou jeho poskytnutia je, že mladý nezamestnaný človek vo veku 25 až 29 rokov musí byť evidovaný na úrade práce najmenej šesť mesiacov a ľudia do 25 rokov majú byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace. Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi úradom práce a zamestnávateľom najmenej počas šiestich kalendárnych mesiacov a najviac počas 12 kalendárnych mesiacov. Zamestnávatelia však musia toto pracovné miesto udržať počas obdobia zodpovedajúceho polovici podporovaného obdobia.

Výška finančnej podpory závisí aj od toho, aká je evidovaná miera nezamestnanosti v príslušnom okrese vo vzťahu k priemernej evidovanej nezamestnanosti na Slovensku. Najvyšší príspevok tak môžu získať firmy v okresoch, kde je nezamestnanosť vyššia ako celoslovenský priemer.

V okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou, ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, je mesačná výška príspevku 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 60 % priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

Ministerstvo práce vyčíslilo, že na poskytovanie príspevku chce v roku 2015 vynaložiť takmer 20,1 milióna eur, pričom 3 milióny eur majú ísť priamo zo štátneho rozpočtu, spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje má predstavovať 2,56 milióna eur a 14,5 milióna eur pôjde na príspevky z Európskeho sociálneho fondu.