Šéfka 'Kobry': Ak máte podozrenie, obráťte sa na inšpektorát práce!

Ak máte podozrenie, že zamestnávateľ porušuje ustanovenia Zákonníka práce, môžete sa obrátiť na inšpektorát práce, odporúča Miroslava Skičková, šéfka „Kobry“ na kontrolu nelegálneho zamestnávania z Národného inšpektorátu práce. V zisťovaní porušení predpisov zákon neobmedzuje žiadne lehoty. Vo všeobecnosti platí 3-ročná objektívna premlčacia lehota na vymoženie práva a zároveň inšpektoráty práce nemôžu ukladať pokuty za zistenia z obdobia staršieho ako 3 roky odo dňa, keď bola povinnosť porušená.

Kobra v rámci celej Slovenskej republiky za 1. rok svojej činnosti skontrolovala 10 751 zamestnávateľov a 25 562 osôb, pričom odhalila 682 zamestnávateľov, ktorí nelegálne zamestnávali 1 243 osôb. Inšpektori práce Kobry navrhli uloženie 689 pokút v celkovej sume 2 169 800 eur.

Z časového hľadiska nebolo možné odpovedať na všetky otázky. Šéfka "Kobry" Miroslava Skičková na ostatné otázky zodpovie v článku na portáli KariéraInfo.sk, v stredu 15. októbra.

 


Online rozhovor

09:03 - otázka od: Ján Tadail Dobrý deň. Pracujem v istej firme ako pracovník SBS od roku 2011. Zo začiatku nám nedávali výplatnú pásku na dohodu s odôvodnením, že je papier drahý a pod. nezmysly. Odkedy zamestnávateľ odvádza z dohody odvody zase hovorí, že podľa Zákonníka práce nám výplatnú pásku z dohody nie je povinný dávať a ešte k tomu nám posiela výplatné pásky cez email. Ďakujme za odpoveď. S pozdravom Ján Tadial Dobrý deň prajem, pán Tadial. Zamestnanec, ktorý pre zamestnávateľa vykonáva prácu na základe niektorého typu dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru má oproti zamestnancovi v pracovnom pomere (pracovná zmluva) zúžený rozsah práv. Ustanovenie Zákonníka práce upravujúce vydávanie výplatných pások sa na neho nevzťahuje. V tejto veci má Váš zamestnávateľ pravdu, nemá povinnosť výplatné pásky vydávať zamestnancom – dohodárom. Od 1. 1. 2013 existuje možnosť poskytovať zamestnancom v pracovnom pomere výplatné pásky aj elektronickými prostriedkami, ak sa tak zamestnanec so zamestnávateľom dohodli. Vo Vašom prípade však vidím problém v inom, a to vo vykonávaní práce pracovníka SBS na dohodu. Pokiaľ túto prácu vykonávate na dohodu už od roku 2011 a tak, že zabezpečujete činnosť ako iní zamestnanci v pracovnom pomere, bolo by vhodné inšpekciou práce preveriť, či nedochádza k porušovaniu Zákonníka práce vo vzťahu k využívaniu, resp. zneužívaniu dohodárov.

09:06 - otázka od: katarina gondor Dobrý deň pani Skičková. Otázka - vlastne najskôr krátke vysvetlenie. Pracovný pomer na pozíciu asistentky GR začal 1. augusta 2014. Asistentka GR má svoju "asistentku" na vybavovanie drobných, hoci nemenej dôležitých úloh, ako pošta a rôzne iné "doplnkové" úlohy. Táto pozícia asistentky mala byť obsadená tiež na začiatku augusta - doteraz však nie je. Robím teda dve pracovné náplne, za dvoch ľudí, samozrejme za 1 plat a keď to telo ani duša nezvládali, zostala som 4 dni práceneschopná. Za toto mi stiahli pohyblivú čiastku z výplaty vo výške 150 euro. Prosím len vysvetlenie, či je toto v poriadku, resp. čo môžem urobiť. Ďakujem vopred za Váš čas. Katarína Dobrý deň, pani Gondor. Zníženie mzdy o pohyblivú čiastku je možné iba za istých okolností. Na to, aby som Vám presne zodpovedala otázku je potrebné mať k dispozícii viac informácii ako ste poskytli. Aj napriek tomu sa to pokúsim vysvetliť. V pracovnej zmluve si zamestnanec so zamestnávateľom dohodnú podstatné náležitosti a jednou z nich sú mzdové podmienky. Ich obsahom je dohoda o zložkách mzdy. Určite musí byť dohodnutá základná mzda (nie však minimálna mzda, ale mzda najmenej vo výške minimálneho mzdového nároku pracovného miesta) a môžu byť dohodnuté aj variabilné zložky mzdy (t. j. pohyblivá čiastka). Ak je dohodnutá pohyblivá čiastka, musia byť zamestnancovi vopred oznámené podmienky, za splnenia ktorých má na túto zložku mzdy nárok. Podstatné je aj samotné dohodnutie variabilnej zložky. Uvediem príklad, ak je v pracovnej zmluve dohodnutá pohyblivá zložka mzdy v sume 150 eur, zamestnávateľ je povinný ju vyplatiť v tejto dohodnutej výške. Ak je v pracovnej zmluve výška pohyblivej čiastky uvedená ako interval od 0 eur do 150 eur, zamestnávateľ má priestor na rozhodovanie o výške pohyblivej čiastky, ktorú vyplatí zamestnancovi. Zároveň však musí zhodnotiť plnenie podmienok na priznanie tejto čiastky zo strany zamestnanca a nie svojvoľne manipulovať s priznaním výšky variabilnej zložky mzdy. Bezplatné poradenstvo Vám v tejto veci vedia poskytnúť inšpektoráty práce, resp. môžu vykonať inšpekciu práce, ak sa rozhodnete obrátiť sa na ne s podnetom.

09:09 - otázka od: Dušan Kozár Môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer s pracovníčkou na materskej dovolenke z organizačných dôvodov, pričom miesto, ktoré zastávala sa neruší? Menovaná sa chce vrátiť do práce, no zamestnávateľ jej poslal vyjadrenie, že končí pracovný pomer z organizačných dôvodov. Čo má robiť, ak je v práve? Dušan Výpoveď môže dať zamestnávateľ zamestnankyni na materskej dovolenke iba z takého organizačného dôvodu, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje. Pre iný dôvod zamestnávateľ nesmie so zamestnankyňou na materskej alebo rodičovskej dovolenke skončiť pracovný pomer výpoveďou. V čase, kedy je zamestnankyňa na materskej a rodičovskej dovolenke, je v ochrannej dobe a vzťahuje sa na ňu zákaz výpovede. Ak sa zamestnankyňa vráti do práce po skončení rodičovskej dovolenky, zamestnávateľ je povinný zaradiť ju na jej pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ju na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Jedinou možnosťou, ako preveriť Vami popísaný stav a vykonať nápravu, je vykonanie inšpekcie práce u jej zamestnávateľa.

09:12 - otázka od: ján lupták Má šéf právo vyžadovať prácu od ráno do neskorého večera? Nedávať výplatu načas, pracovať aj 15 hodín denne a za nadčasy dostať rovnakú hodinovú mzdu, ako za prvých 8 hodín v práci? Takéto práva zamestnávateľ nemá. Pokiaľ chce, aby zamestnanec vykonával prácu nad rozsah určenej pracovnej zmeny, môže zamestnancovi nariadiť prácu nadčas (150 hodín) alebo sa s ním na práci nadčas dohodnúť (250 hodín). Za prácu nadčas je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu (základná hodinová mzda je rovnaká) a mzdové zvýhodnenie (tzv. príplatok) najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Pri vykonávaní rizikových prác najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Zamestnanec sa so zamestnancom môže dohodnúť na poskytnutí náhradného voľna za prácu nadčas, vtedy patrí zamestnancovi hodina náhradného voľna za hodinu práce nadčas a mzdové zvýhodnenie sa v tom prípade nevypláca. Náhradné voľno je zamestnávateľ povinný poskytnúť do 4 mesiacov od vykonania práce nadčas. Ak sa dovtedy neposkytne, musí zamestnávateľ vyplatiť mzdové zvýhodnenie. Vyplácanie mzdy po výplatnom termíne alebo dokonca po termíne splatnosti mzdy je porušením povinnosti zamestnávateľa.

09:14 - otázka od: šofér autobusu Môj manžel pracuje ako šofér autobusu. Pracuje v turnusoch t.j. 1 deň v práci, druhý doma a víkend buď mám voľno alebo od piatka do nedele je v práci. Keď si chce vziať dovolenku napr. v "krátky" týždeň (mal by robiť utorok a štvrtok a v stredu by si chcel vziať dovolenku), tak mu zamestnávateľ napíše za 1 deň dovolenky. Pričom jeho pracovná zmena je od 5.00 do 23.00 hod. Dva dni dovolenky po 7,5 h. Je takýto postup správny? Ako má postupovať zamestnávateľ pri turnusovej práci, kde pracovný čas je nerovnomerne rozvrhnutý? Ďakujem Vám za odpoveď. Počítanie nároku na dovolenku pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase je zložitá problematika. V princípe však platí, že na jeden pracovný deň, kedy má zamestnanec určenú pracovnú zmenu, má čerpať jeden deň dovolenky. Tento jeden deň dovolenky je v rozsahu času celej pracovnej zmeny a zamestnanec čerpá dovolenku iba v dňoch, na ktoré mu pôvodne bola určená pracovná zmena. Problematickým sa mi javí práve rozvrhnutie zmeny od 5.00 do 23.00 h, pretože pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín. Je možné, že zamestnávateľ Vášho manžela rozdelil pracovný čas jednej zmeny na dve časti po dohode so zástupcami zamestnancov. Vtedy by pri čerpaní dovolenky mal zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi jeden deň dovolenky v rozsahu 12 hodín.

09:16 - otázka od: Angelika Lazzarini Vážená pani Miroslava Skičková. Nakoľko sa zaoberáte i problematikou, ktorá je zahrnutá i v priestupkoch zamestnávateľov a je tu možnosť sa Vás pýtať, rada by som vedela či sa nepovažuje za priestupok zamestnávateľa, ak zverejní nepravdivú ponuku na prácu a nezamestnaný sa až na pohovore dozvie, o akú prácu v skutočnosti ide. Dá sa proti týmto nekalím praktikám zamestnávateľov zamedziť? Veľakrát sa s tým stretávam. Nedá sa takéto správanie zamestnávateľov považovať ako bezcitné plytvanie s prostriedkami nezamestnaného, ktorý už beztak prežíva na žobračenke? Ďakujem Nekalé praktiky firiem, ktoré spomínate, sú problémom, ktorý inšpekcia práce nemá oprávnenie riešiť. V týchto prípadoch firmy ponúkajúce prácu nie sú vo vzťahu k uchádzačovi o prácu v pozícii zamestnávateľa. Zákonník práce obsahuje ustanovenia o predzmluvných vzťahoch, tie sa však vzťahujú prevažne na vyžadovanie informácií od uchádzačov a ustanovujú, čo je neprípustné zisťovať od uchádzača. Ponuku práce, žiaľ, Zákonník práce neupravuje.

09:18 - otázka od: jan Dobrý deň. Pracujem v nepretržitej prevádzke v 12-hodinovej pracovnej smene od 6.00 do 18.00 hod. a zamestnávateľ nám predĺžil pracovný čas o 15 minút, vraj na odovzdanie smeny, má na to právo? Dobrý deň, Ján. Pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín. Pracovný čas si nemožno zamieňať s dĺžkou pracovnej zmeny. Pracovná zmena je pracovný čas a prestávka v práci. Pri 12 hodinovej zmene je zvyčajne pracovný čas zamestnanca 11,5 h. Predĺženie pracovnej zmeny o 15 minút nebude porušením Zákonníka práce. Zamestnávateľ má právo rozvrhnúť pracovný čas podľa svojich prevádzkových potrieb, zároveň však musí zamestnancovi poskytnú nepretržitý denný odpočinok medzi zmenami v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín. Zamestnanec má právo odmietnuť práce, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi alebo dobrými mravmi alebo tie, ktoré bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca. Prípad, na ktorý sa pýtate nie je upravený v práve zamestnanca na odmietnutie práce.

09:19 - otázka od: Marián Dobrý deň. Prečo zákon umožňuje zamestnávateľovi vyplácať min. mzdu a ostatné peniaze mu doplatí v hotovosti na ruku? Takto prichádza o peniaze jak štát, tak aj zamestnanec. Štát na daniach a zamestnanec napr. počas PN-ky, alebo potom neskôr v dôchodku. Ďakujem. Žiaden zo zákonov takéto vyplácanie mzdy neumožňuje. Ak to zamestnávatelia robia, obchádzajú tým Zákonník práce a porušujú daňové a iné predpisy.

09:20 - otázka od: Scaria Dobrý deň. Pracoval som u zamestnávateľa, no po piatich dňoch som odišiel, nakoľko podmienky práce, stanovené pri pohovore neboli naplnené (minimálna mzda v pracovnej zmluve - zvyšok vraj "na ruku"), pracovná doba bola iná (oproti tomu, čo bolo v zmluve som robil každý deň cca. o hodinku až dve naviac), neposkytnutie ochranných pracovných pomôcok a obuvi atď. Moja otázka znie: Ako mám postupovať, keď mi zamestnávateľ doteraz nedal stravné lístky za odpracované dni? Podotýkam, že to bolo ešte za obdobie 21. až 27. augusta 2014. Ďakujem pekne. Dobrý deň. Pokiaľ máte záujem túto situáciu riešiť, odporúčam napísať podnet na inšpektorát práce miestne príslušný podľa miesta Vášho pracoviska. Inšpektoráty majú sídla v krajských mestách. Adresy nájdete na stránke www.nip.sk.

09:22 - otázka od: Katika Dobry den, chcela by som sa obratit na Vas s prosbou o presetrenie spolocnosti Libri s.r.o, Radnicne namestie 1, Pezinok. Sidlo maju aj na Mikulasskej 25 v Bratislave a sklad na Plynarenskej 24, v Bratislave. Pracujem v tejto firme uz dlhsi cas, no po prevzati firmy do ruk aktualneho zamestnavatela nam meskaju vyplaty. V zmluve nam dali posledny den v mesiaci, no momentalne ani ten nedodrzali a vyplata za jul je v nedohladne. Na emaily nik neodpoveda, iba nam bol zaslany email, ze uctovnicka odisla na dovolenku a nema nam kto poslat peniaze. Hoci uz mame aj vyplatne pasky. Neustale pocuvame bud vyhovorky,ze firma nema peniaze, aby sme to skusili chapat, ze stara firma im zanechala dlhy, ktore musia splacat alebo na otazky nikto nereaguje,ani nedviha telefon. Mna kto pochopi v banke, ked meskam so splatkou, s najomnym, kde mi hrozi vystahovanie? Naposledy ked meskala vyplata,obratila som sa na uctovnicku a ta mi drzo odpovedala,ci nemam priatela,ktory by mi pozical.Na dalsej pobocke v Pezinku kolegyna dostala vypoved,ked sa ozvala,ze stale meska vyplata a stravne listky.Ja predsa nechodim do prace na to,aby mi niekto poziciaval!Meskam a nielen ja ale aj ostatne kolegyne so splacanim uveru,s najmom, telefonom,platim kazdy mesiac penale z omeskania a ti vyssi na firme sa len smeju. Neviem co robit,lebo pracu stratit nechcem aj ked sa pokusam najst novu. Dalsia vec je, ze firma sa rozhodla spolupracovat s kurierskou firmou a nasou naplnou okrem predaja knih ma byt aj vydavanie a odosielanie balikov priamo na predajni kazdej z pobociek,cize budeme fungovat ako parcel shop. Samozrejme v zmluve nic take nemame. Chcem sa preto informovat, ci na to existuje nejaka trieda alebo ci je nasou povinnostou pracovat aj na vydavani a odosielani balikov, i ked to v zmluve nefiguruje. PS:Omylom som dotaz poslala anonymne, avsak Vas prosim o odpoved na zadanu adresu,dakujem. Vašu adresu nemám k dispozícii, preto Vám odporúčam tento podnet poslať priamo miestne príslušnému inšpektorátu práce. Adresu zistíte na stránke www.nip.sk a podnet možno podať aj elektronickou poštou. Uveďte v ňom aj Vaše meno, adresu a telefónne číslo, pre prípadnú potrebu doplnenia informácií. V prípade uvedenia Vašich údajov Vám bude po vykonaní inšpekcie práce zaslaná odpoveď. Pokiaľ tento Váš podnet postúpime inšpektorátu práce ako anonymný, nebude Vám odpovedané. Odpoveď na otázku: Ak od Vás zamestnávateľ žiada vykonávanie prác, ktoré nie sú súčasťou druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, môže Vám ich určovať iba na základe zmeny pracovnej zmluvy v časti druhu práce.

09:25 - otázka od: Dušan Olejár Koľko rokov dozadu zisťujete porušovanie zákona v uvedených prípadoch? Ďakujem. V zisťovaní porušení predpisov nás zákon neobmedzuje lehotami. Vo všeobecnosti však platí 3-ročná objektívna premlčacia lehota na vymoženie práva a zároveň inšpektoráty práce nemôžu ukladať pokuty za zistenia z obdobia staršieho ako 3 roky odo dňa, keď bola povinnosť porušená.

09:28 - otázka od: Lubica Dobry den, manzel pracuje ako vodic MKD, v pracovnej zmluve mal uvedene iba vodic, na ceste v zahranici dostal infarkt, letecky bol prevazany do nemocnice. Hospitalizacia a operacia boli hradene cez zdravotnu poistovnu, na transport vrtulnikom nam prisla faktura vo vyske 3500 €, zdravotna poistovna preplatila 950 € b zvysok nam odmietol zamestnavatel preplatit, nakolko z jeho pohladu on nema povinnost poistovat zamestnancov pri ceste do zahranicia. Manzel ma sukromnu poistku, kde nam dali vyjadrenie, ze nakolko sa to stalo pri vykone zamestnania nepreplatia mu prevoz, ak by sa to stalo sukrmne tak s preplatenim by nebol problem. Chcem sa spytat, ci je zamestnavatel povinny poistit zamestnanca pri ceste do zahranicia a ci je mozme rozdiel, ktory nam vznikol pri uhrade faktury rakúskej leteckej spolocnosti ziadat od zamestnavatela. Aka je premlcacia doba, nakolko uvedena skutocnost sa stala v marci 2012 a manzel v uvedenej firme nepracuje. Dakujem Dobrý deň, pani Ľubica. Váš problém presahuje pracovnoprávne vzťahy, ktoré sú predmetom dozoru inšpekcie práce. Z pracovnoprávnych predpisov povinnosť poistenia zamestnanca zamestnávateľom nevyplýva. Potrebné by bolo preveriť, či je skutočne obsahom zmluvy s poisťovňou podmienka, že poisťovňa vyplatí plnenie poistky iba vtedy, ak k úrazu alebo poškodeniu zdravia dôjde naozaj iba pri súkromnej zahraničnej ceste. Odporúčam Vám obrátiť sa s uvedenými otázkami na Sociálnu poisťovňu, resp. domáhať sa nárokov na úhradu prepravy manžela súdnou cestou. Premlčaciu lehotu upravuje v tomto prípade Občiansky zákonník (§ 106) a tá určená ako subjektívna lehota 2 roky od kedy sa poškodený dozvie o škode a ako objektívna lehota 3 roky odo dňa, keď došlo k udalosti. Dlhšia lehota (10 rokov) sa vzťahuje len na škody na zdraví.

09:30 - otázka od: Imro Zaujimali by ma povinnosti zamestnancov a pripadne systemovy krok ako pracovne knizky, ci doporucenia od predchadz. zamestnavatela resp nemoznost sa zamestnat inde, kym zamestnanec riadne neukonci pracovny pomer. Bezne sa stava ze zamestnanec den po vyplate nepride do roboty a uz je pracovne zaradeny napr. u konkurencie . Je to bezna prax nehovoriac, ze pracu ani neodvedie. Zaheslovane pocitace a subory su bezna vec nehovoriac o kradeziach informaci. Odpoved, ze na to su institucie ako sudy atd., nie je relevantna. Nikde sa zatial nehori o povinnostiach a kobrach na zamestnancov dalsou temou su PN-ky, ale to je ina kapitola. P.S. Zamestnavam v priemysle vyse 20 rokov, cca 60 ludi. Pod jednym ICOm, takze sme castym tercom vsetkych moznych kobier. Úlohou inšpekcie práce zo zákona je vykonávať dozor nad dodržiavaním predpisov a ochrana zamestnancov. Priamu kontrolu nad zamestnancami inšpektoráty práce nevykonávajú. Navyše Zákonník práce nezakazuje zamestnancom mať uzatvorených naraz aj viacero pracovných pomerov. Oceňujem, že ste jedným z tých vzácnych ľudí, ktorí dávajú iným ľuďom prácu. V dnešnej dobe to vôbec nie je jednoduché. A ako píšete, absolvovali ste už množstvo kontrol. Upozorňujem však na možnosť, ktorú Zákonník práce zamestnávateľom ponúka, len tí ju zriedkakedy využívajú, a je ňou vyžadovanie pracovných posudkov od zamestnancov, ktorých plánujete prijať do pracovného pomeru (§ 75 ods. 1 Zákonníka práce).

09:32 - otázka od: I.B. Dobrý deň. Aký je kvalifikovaný právny výklad pojmu zamestnanca, "ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania", prosím? Možno mu na základe toho krátiť stravné počas pracovnej cesty? Prehľadal som na internete a väčšinou som našiel v takejto pozícii vodičov, obchodných zástupcov, inšpektorov a podobne. Môže byť za takéhoto zamestnanca považovaný aj vysokoškolský učiteľ? Môže ho zamestnávateľ nútiť podpísať dodatok k pracovnej zmluve, obsahujúci "dohodu" o takomto znížení stravného? Ide o zákon o cestovných náhradách, § 5: (5) So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 25 % z ustanovenej sumy stravného; suma stravného sa zaokrúhli na celé koruny nahor. Ďakujem. I.B. Dobrý deň. Táto definícia sa skutočne vzťahuje najmä na zamestnancov v doprave, alebo na tých, ktorí sú pravidelne vysielaní na pracovné cesty. Podľa môjho názoru za zamestnanca, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, nie je možné považovať vysokoškolského učiteľa. V záujme poskytnutia úplnej odpovede na Vašu otázku, odporúčam obrátiť sa na inšpektorát práce, ktorý zamestnancom poskytuje bezplatné poradenstvo a pri predložení Vašej pracovnej zmluvy a objasnení periodicity pracovných ciest Vám môže poskytnúť relevantnejšiu odpoveď.

09:34 - otázka od: Emília Križová Dobrý deň, mála som problémy dostať všetky dokumenty k ukončeniu pracovného pomeru v spoločnosti, kde do dnešného dňa mi konateľka nevyplatila mzdy za 12/2013 a 1/2014, taktiež mi strhla z výplaty 25,- EUR za stravné lístky za 1/2013 a nevydala mi ich. Taktiež si konateľka spoločnosti ponechala môj preplatok z ročného vyúčtovania dane za r. 2013 (podané 3/2014) vo výške cez 100,- EUR. Všetky doklady viem doložiť (dohodu o ukončeni PP a výplatné pásky za 12/2013, 1/2014 a 3/2014). Dokumenty k ukončeniu pracovného pomeru už na moje veľké šťastie mám. Ale o vyplatenie dvojmesačnej mzdy a vydaní stravných lístkov môžem zabudnúť, taktiež preplatok z DÚ. Konateľka spoločnosti p. PhDr. Mgr. Helena Drappanová IČO: 36 860 484 spoločnosti Advokátska kancelária Čičmanec & Drappanová s.r.o., Prievozská 14/A, Bratislava (od 19.06.2014 zmena názvu a sídla spoločnosti na DRAPPANOVÁ & Partners s.r.o., Moravská 7, 831 03 Bratislava). Tuto čiastku si už asi nikdy nevymôžem? Ako sa dá v tejto veci konať prosím Vás. Ďakujem a so srdečným pozdravom Emília Križová 0905 469 010 mikak24@gmail.com Dobrý deň, pani Križová. Obráťte sa s podnetom na miestne príslušný inšpektorát práce, ten zabezpečí vykonanie inšpekcie práce a v prípade zistenia nedostatkov nariadi zamestnávateľovi ich odstránenie. Adresy inšpektorátov sú uvedené na stránke www.nip.sk. V podnete uveďte aj Vaše meno, adresu a telefónne číslo, aby Vám bolo po ukončení inšpekcie práce odpovedané.

09:38 - otázka od: Rypalka Prajem pekny den, po dlhych rokoch som nadobudla presvedcenie- ze statu, rozumej zainteresovanym organom i organizaciam je jedno, ze je tu praca na cierno- ze sa pracuje bez zmluv, ze sa vykazuju fiktivne vyplaty /nizsie a zvysok dlanovka/, kratia sa odvody , neposkytuju sa stravne listky, obmedzuje sa cerpanie P-cka- paragraf. Osobne som pred dvoma rokmi podala podnet na KIP, s tym, ze firma nespravne zazmluvnila zamestnancov , vykazovane prijmy kratila a pod. Zvlastne je, ze ked prisla kontrola NIP, majitel sro poh hrozbami a vyhrazkami donutil podpisat zamestnancov nove zmluvy- antidatovane a vsetko bolo OK. NIP odisiel, bez nalezu... Aka je potom motivacia cosi zlepsovat, na cosi upozornovat? Ad. 2 zamestnankyne UP a odborov soc. veci (DHN/ maju velmi dobry prehlad o tom, ktora firma krati vykazovany prijmy a odvody. Ked casnicka luxuxnej vychytenej restaurcie nosi potvrdenie o prijme na 11,- € mesacne, slovom jedenast, tak je jasne, ze nieco nie je s kostolnym poriadkom. Ale nikoho to nezaujima, nikto o tom nechce vediet, samotne zamestnankyne nie su motivovane aby s tym nieco robili a tak zavalene pracou, ze iba kyvnu rukou. V konecnom dosledku maju same nizsi prijem, ako tie poberatelky davok. Vysmech poctivych ludi. Zriaduju sa tu rozne cierne skrinky, linky, ale to nic nefunguje. Statu je to jedno a tym co v tom robia, zjavne tiez. Nech platia odvody ti hlupejsi- ako bolo kedysi- kto nekradne okrada svoju rodinu. Aj teraz je to tak, len vo vacsom. Prajem vela uspechov v praci. Dobrý deň prajem. Môj názor je, že štátu nie je jedno, že zamestnávatelia profitujú z okrádania zamestnancov a štátu. Inšpektori práce však v praxi narážajú presne na ten problém, ktorý ste práve popísali. Ide o to, že zamestnanec, ktorý sa rozhodne upozorniť na problém, je v prípade kontroly súčinný so zamestnávateľom a mnohokrát podpíše doklady o založení pracovnoprávneho vzťahu, jeho zmenách, o vyplatení mzdy, ktorá vyplatená nebola, a to aj antidatovane. V tom prípade ťahá inšpektor (vo Vašich očiach reprezentujúci štát) za kratší koniec. Ak sú zamestnanci súčinní so zamestnávateľom pri obchádzaní zákona, resp. pri jeho porušovaní, neváľajte všetku vinu na štát. Inšpektoráty práce pri svojom personálnom obsadení a množstve úloh, ktoré plnia, presadzujú ochranu zamestnancov. Ale najprv o tú ochranu musia mať zamestnanci skutočný záujem. V opačnom prípade výkon inšpekcie práce maria.

09:39 - otázka od: Dušan Olejár Mám ešte jednu otázku. Na akú adresu je možné posielať podnety? Ako som už niekoľkokrát uviedla, podnety je možné podať priamo na miestne príslušné inšpektoráty práce. Ich adresy môžete nájsť na stránke www.nip.sk.

09:42 - otázka od: Janka Dobrý deň. Zamestnávateľ vyžadoval na pracovisku nosenie ich značkového oblečenie. Z práce odchádzam a on mi chce ich cenu strhnúť z platu. Čo robiť ak mi to strhne. Ďakujem. Dobrý deň, pani Janka. Na vykonanie takejto zrážky zo mzdy nemá zamestnávateľ právo. Zo mzdy možno vykonať zamestnancovi iba zákonom stanovené zrážky a tie, na ktorých sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne písomne uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy. Ak Vám zamestnávateľ zrazí zo mzdy čiastku, na ktorej zrazenie nemá právo, obráťte sa na inšpektorát práce. V tejto veci vieme vykonať inšpekciu práce a nariadiť odstránenie zistených nedostatkov.

09:46 - otázka od: Tanicka Dobry den, spresnite prosim, co sa Vam uz v ramci KOBRY podarilo? Kolko € zo sankcii prislo do statneho rozpoctu? A kolko stali vsetci ti uradnici, co na tom pracovali? Situacia na Slovensku neumozni, aby si ludia zachovali svoju ludsku dostojnost a nepracovali bez zmluvy, ci za kesovku. Dobrý deň. Kobra nám efektívne pracuje už jeden rok. Boli do nej zaradení tí inšpektori práce, ktorí na inšpektorátoch práce vykonávali prácu už pred zriadením Kobry. Tým boli oslabené najviac oddelenia pracovnoprávnych vzťahov, to sú tí inšpektori práce, ktorí sa venujú šetreniu podnetov od občanov s pracovnoprávnym problémom. Zároveň s vytvorením Kobry boli na inšpektoráty práce prijatí aj noví zamestnanci, tí sa stanú inšpektormi práce až po ročnom zácviku a po úspešnom absolvovaní skúšky. Odhalenia Kobry v oblasti nelegálneho zamestnávania sú podstatne vyššie ako boli v predchádzajúcich rokoch bez existencie týchto špecializovaných útvarov. Kobra v rámci celej SR za 1. rok svojej činnosti skontrolovala 10 751 zamestnávateľov a 25 562 osôb, pričom odhalila 682 zamestnávateľov, ktorí nelegálne zamestnávali 1 243 osôb. Inšpektori práce Kobry navrhli uloženie 689 pokút v celkovej sume 2 169 800 eur.

09:49 - otázka od: nezábudka Prosim o informáciu : V práci máme zabezpečené stravovanie, z vážnych zdravotnych dôvodov sa nemôžem v práci stravovať. napísala som si žiadosť o stravné lístky a doložila lekárskym potvrdením, a diagnózu a zoznamom potravín,ktoré môžem konzumovať ,lekár, ktorý ma lieči , je MUDr, okrem toho má akreditáciu Verejným úradom zdravotníctva, zaoberá sa akupuknktúrou a homeopatickou liečbou schválenou MZ SR. zamestnávateľ mi nevyhovel a zamietol moju žiadosť s tým, že musí byť dieta doporučená jedine gastroenterológom. Iné potvrdenie neakceptuje. Mal zamestnávateľ pravdu? Ďakujem za odpoveď. Zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne finančný príspevok v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní od 5 do 12 hodín. Zákonník práce nedefinuje lekára špecialistu, ktorého lekárske potvrdenie je alebo nie je možné pre tento účel akceptovať. Vo všeobecnosti platí, že ten lekár špecialista, ktorý rozhodne o potrebe diétneho stravovania, vydá o tejto skutočnosti zamestnancovi potvrdenie. To by malo byť zamestnávateľom akceptované. V prípade pochybností má zamestnávateľ právo kontaktovať lekára a žiadať potvrdenie potreby diétneho stravovania.

09:54 - otázka od: Eva Priateľka podala výpoveď v rámci skúšobnej doby. Pri vysporiadaní všetkých záležitostí k ukončeniu pracovného pomeru dostala od zamestnávateľa pokladničný bloček na 296,- € ktoré má zaplatiť firme vzniknuté storno poplatky z letenky za pracovnú úlohu, ktorú by realizovala po už skúšobnej dobe. Má nárok na to zamestnávateľ nárok? Môže žiadať uvedené storno, aj v prípade, keď vieme, že letenka sa dá "prebukovať" na inú osobu vo firme? ďakujem za odpoveď Právny nárok na úhradu škody v tomto prípade zamestnávateľ nemá bez toho, aby zamestnankyni preukázal, že škoda mu bola spôsobená jej priamym zavinením. V tejto súvislosti je potrebné poznať aj ďalšie informácie o podmienkach dohodnutých medzi zamestnávateľom a zamestnankyňou v súvislosti s plánovanou pracovnou cestou. Ak si je Vaša priateľka vedomá toho, že škodu spôsobila a súhlasí s jej nahradením, platí, že nárok zamestnávateľa, ktorý mu z prípadnej dohody so zamestnankyňou vznikol, buď zamestnankyňa uhradí dobrovoľne priamou platbou alebo písomne uzavrie so zamestnávateľom dohodu o zrážkach zo mzdy. Bez súhlasu zamestnankyne s náhradou škody (ak mu vôbec vznikla) nemôže zamestnávateľ požadovanú čiastku zraziť zo mzdy.

09:56 - otázka od: Robert Dobrý deň, pred časom nám skladníkom v jednej topánkovej firme zmenili pracovnú zmluvu kde sme pôvodne boli platený fixne teraz sme platený od predaja. Platovo sme dosť klesli, no predaj sa zvýšil a robíme aj viac hodín,je nejaká možnosť ako sa domôcť nahliadnutia do účtovných záznamov alebo nejak tak aby sme si vedeli vyrátať koľko by sme mali reálne dostať na výplatu? Ďakujem za odpoveď Dobrý deň, pán Róbert. Predpokladám, že pracovnú zmluvu Vám zamestnávateľ zmenil v časti mzdové podmienky s Vaším súhlasom. Ak je Vaša mzda viazaná na výšku obratu, resp. na iný ukazovateľ predaja, zamestnávateľ Vám ho musí oznámiť. Neistota zamestnanca vo vzťahu k mzde je v pracovnoprávnych vzťahoch neprípustná. Každý zamestnanec musí byť odmeňovaný mzdou najmenej vo výške minimálneho mzdového nároku príslušného pracovného miesta. Ak by Vaša mzda mala byť bez Vášho zavinenia v niektorých mesiacoch nižšia ako tento minimálny mzdový nárok, zamestnávateľ je povinný poskytnúť Vám doplatok rozdielu do nárokovej výšky. Zamestnávateľ má povinnosť na žiadosť zamestnanca predložiť mu na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.

09:58 - otázka od: RNDr.Renáta Chamillová Dobrý deň, p. Skičková, objavila som Vás na internete úplnou náhodou, no veľmi sa teším, že práve Vy ste sa medzičasom stali šéfkou "Kobry". Aj keď som už dlhší čas v úlohe zamestnávateľa, aj vďaka Vám sa svojim zamestnancom môžem smelo pozerať do očí. Fandím Vám, prajem Vám dosť sily, odvahy a trpezlivosti pri riešení priestupkov zamestnávateľov. Držte sa. Pozdravujem zo školy v Novej Ľubovni. Renáta, riaditeľka školy Dobrý deň, pani riaditeľka. Ďakujem za Vašu podporu. Nie často sú inšpektori práce chválení. Želám si, aby bolo viac zamestnávateľov, ktorí inšpekciu práce neberú ako nutné zlo, ale využívajú práve skúsenosti inšpektorov práce z praxe v kombinácii s ich odbornosťou v rámci poradenskej činnosti, ktorú poskytujeme bezplatne.

10:01 - otázka od: STANO ZAMESTNANEC NASTUPUJE NA PRACOVNÚ CESTU O 04 h ,MOCHOVCIACH A PRACOVNÁ DOBA V J. BOHUNICIACH ZAĆINA O 06h PRACOVNÁ DOBA MU KONĆI O 18h .PRACOVNÁ CESTA KONĆI O 20h.NA ĆO MA NAROK ZAMESTNANEC OHĹADNE 4h POĆAS PRACOVNEJ CESTY. Dôležité je vedieť, či v čase od 4.00 do 6.00 a následne od 18. 00 do 20.00 vykonávate prácu alebo iba cestujete. V prípade vykonávania práce by sa jednalo o prácu nadčas s príslušnými mzdovými nárokmi. Ak v danom čase cestujete, mzda Vám nepatrí. Tento čas sa považuje za stratu osobného voľna, ktorá sa zamestnancovi môže kompenzovať iba, ak sa na tom v kolektívnej zmluve dohodli zástupcovia zamestnancov (odbory) so zamestnávateľom. Inak všetkým zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu, patrí za čas jej trvania stravné (diéty) a ostatné cestovné náhrady podľa zákona o cestovných náhradách.

Zdielať článok na Facebooku
08.10.2014  |   Zdroj: red., Foto: Thinkstock.com
Hodnotenie článku:
3.6/5 (7 hlasov)

Citáty o práci a kariére

Maxim Gorkij

Práca znamená vždy viac než peniaze, ktorými ju platia. Peniaze miznú, ale práca zostáva.

Maxim Gorkij