Šéfka 'Kobry': Ak máte podozrenie, obráťte sa na inšpektorát práce!

Dobrý deň prajem, pán Tadial. Zamestnanec, ktorý pre zamestnávateľa vykonáva prácu na základe niektorého typu dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru má oproti zamestnancovi v pracovnom pomere (pracovná zmluva) zúžený rozsah práv. Ustanovenie Zákonníka práce upravujúce vydávanie výplatných pások sa na neho nevzťahuje. V tejto veci má Váš zamestnávateľ pravdu, nemá povinnosť výplatné pásky vydávať zamestnancom – dohodárom. Od 1. 1. 2013 existuje možnosť poskytovať zamestnancom v pracovnom pomere výplatné pásky aj elektronickými prostriedkami, ak sa tak zamestnanec so zamestnávateľom dohodli. Vo Vašom prípade však vidím problém v inom, a to vo vykonávaní práce pracovníka SBS na dohodu. Pokiaľ túto prácu vykonávate na dohodu už od roku 2011 a tak, že zabezpečujete činnosť ako iní zamestnanci v pracovnom pomere, bolo by vhodné inšpekciou práce preveriť, či nedochádza k porušovaniu Zákonníka práce vo vzťahu k využívaniu, resp. zneužívaniu dohodárov.

Dobrý deň, pani Gondor. Zníženie mzdy o pohyblivú čiastku je možné iba za istých okolností. Na to, aby som Vám presne zodpovedala otázku je potrebné mať k dispozícii viac informácii ako ste poskytli. Aj napriek tomu sa to pokúsim vysvetliť. V pracovnej zmluve si zamestnanec so zamestnávateľom dohodnú podstatné náležitosti a jednou z nich sú mzdové podmienky. Ich obsahom je dohoda o zložkách mzdy. Určite musí byť dohodnutá základná mzda (nie však minimálna mzda, ale mzda najmenej vo výške minimálneho mzdového nároku pracovného miesta) a môžu byť dohodnuté aj variabilné zložky mzdy (t. j. pohyblivá čiastka). Ak je dohodnutá pohyblivá čiastka, musia byť zamestnancovi vopred oznámené podmienky, za splnenia ktorých má na túto zložku mzdy nárok. Podstatné je aj samotné dohodnutie variabilnej zložky. Uvediem príklad, ak je v pracovnej zmluve dohodnutá pohyblivá zložka mzdy v sume 150 eur, zamestnávateľ je povinný ju vyplatiť v tejto dohodnutej výške. Ak je v pracovnej zmluve výška pohyblivej čiastky uvedená ako interval od 0 eur do 150 eur, zamestnávateľ má priestor na rozhodovanie o výške pohyblivej čiastky, ktorú vyplatí zamestnancovi. Zároveň však musí zhodnotiť plnenie podmienok na priznanie tejto čiastky zo strany zamestnanca a nie svojvoľne manipulovať s priznaním výšky variabilnej zložky mzdy. Bezplatné poradenstvo Vám v tejto veci vedia poskytnúť inšpektoráty práce, resp. môžu vykonať inšpekciu práce, ak sa rozhodnete obrátiť sa na ne s podnetom.

Výpoveď môže dať zamestnávateľ zamestnankyni na materskej dovolenke iba z takého organizačného dôvodu, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje. Pre iný dôvod zamestnávateľ nesmie so zamestnankyňou na materskej alebo rodičovskej dovolenke skončiť pracovný pomer výpoveďou. V čase, kedy je zamestnankyňa na materskej a rodičovskej dovolenke, je v ochrannej dobe a vzťahuje sa na ňu zákaz výpovede. Ak sa zamestnankyňa vráti do práce po skončení rodičovskej dovolenky, zamestnávateľ je povinný zaradiť ju na jej pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ju na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Jedinou možnosťou, ako preveriť Vami popísaný stav a vykonať nápravu, je vykonanie inšpekcie práce u jej zamestnávateľa.

Takéto práva zamestnávateľ nemá. Pokiaľ chce, aby zamestnanec vykonával prácu nad rozsah určenej pracovnej zmeny, môže zamestnancovi nariadiť prácu nadčas (150 hodín) alebo sa s ním na práci nadčas dohodnúť (250 hodín). Za prácu nadčas je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu (základná hodinová mzda je rovnaká) a mzdové zvýhodnenie (tzv. príplatok) najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Pri vykonávaní rizikových prác najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Zamestnanec sa so zamestnancom môže dohodnúť na poskytnutí náhradného voľna za prácu nadčas, vtedy patrí zamestnancovi hodina náhradného voľna za hodinu práce nadčas a mzdové zvýhodnenie sa v tom prípade nevypláca. Náhradné voľno je zamestnávateľ povinný poskytnúť do 4 mesiacov od vykonania práce nadčas. Ak sa dovtedy neposkytne, musí zamestnávateľ vyplatiť mzdové zvýhodnenie. Vyplácanie mzdy po výplatnom termíne alebo dokonca po termíne splatnosti mzdy je porušením povinnosti zamestnávateľa.

Počítanie nároku na dovolenku pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase je zložitá problematika. V princípe však platí, že na jeden pracovný deň, kedy má zamestnanec určenú pracovnú zmenu, má čerpať jeden deň dovolenky. Tento jeden deň dovolenky je v rozsahu času celej pracovnej zmeny a zamestnanec čerpá dovolenku iba v dňoch, na ktoré mu pôvodne bola určená pracovná zmena. Problematickým sa mi javí práve rozvrhnutie zmeny od 5.00 do 23.00 h, pretože pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín. Je možné, že zamestnávateľ Vášho manžela rozdelil pracovný čas jednej zmeny na dve časti po dohode so zástupcami zamestnancov. Vtedy by pri čerpaní dovolenky mal zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi jeden deň dovolenky v rozsahu 12 hodín.

Nekalé praktiky firiem, ktoré spomínate, sú problémom, ktorý inšpekcia práce nemá oprávnenie riešiť. V týchto prípadoch firmy ponúkajúce prácu nie sú vo vzťahu k uchádzačovi o prácu v pozícii zamestnávateľa. Zákonník práce obsahuje ustanovenia o predzmluvných vzťahoch, tie sa však vzťahujú prevažne na vyžadovanie informácií od uchádzačov a ustanovujú, čo je neprípustné zisťovať od uchádzača. Ponuku práce, žiaľ, Zákonník práce neupravuje.

Dobrý deň, Ján. Pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín. Pracovný čas si nemožno zamieňať s dĺžkou pracovnej zmeny. Pracovná zmena je pracovný čas a prestávka v práci. Pri 12 hodinovej zmene je zvyčajne pracovný čas zamestnanca 11,5 h. Predĺženie pracovnej zmeny o 15 minút nebude porušením Zákonníka práce. Zamestnávateľ má právo rozvrhnúť pracovný čas podľa svojich prevádzkových potrieb, zároveň však musí zamestnancovi poskytnú nepretržitý denný odpočinok medzi zmenami v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín. Zamestnanec má právo odmietnuť práce, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi alebo dobrými mravmi alebo tie, ktoré bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca. Prípad, na ktorý sa pýtate nie je upravený v práve zamestnanca na odmietnutie práce.

Žiaden zo zákonov takéto vyplácanie mzdy neumožňuje. Ak to zamestnávatelia robia, obchádzajú tým Zákonník práce a porušujú daňové a iné predpisy.

Dobrý deň. Pokiaľ máte záujem túto situáciu riešiť, odporúčam napísať podnet na inšpektorát práce miestne príslušný podľa miesta Vášho pracoviska. Inšpektoráty majú sídla v krajských mestách. Adresy nájdete na stránke www.nip.sk.

Vašu adresu nemám k dispozícii, preto Vám odporúčam tento podnet poslať priamo miestne príslušnému inšpektorátu práce. Adresu zistíte na stránke www.nip.sk a podnet možno podať aj elektronickou poštou. Uveďte v ňom aj Vaše meno, adresu a telefónne číslo, pre prípadnú potrebu doplnenia informácií. V prípade uvedenia Vašich údajov Vám bude po vykonaní inšpekcie práce zaslaná odpoveď. Pokiaľ tento Váš podnet postúpime inšpektorátu práce ako anonymný, nebude Vám odpovedané. Odpoveď na otázku: Ak od Vás zamestnávateľ žiada vykonávanie prác, ktoré nie sú súčasťou druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, môže Vám ich určovať iba na základe zmeny pracovnej zmluvy v časti druhu práce.

V zisťovaní porušení predpisov nás zákon neobmedzuje lehotami. Vo všeobecnosti však platí 3-ročná objektívna premlčacia lehota na vymoženie práva a zároveň inšpektoráty práce nemôžu ukladať pokuty za zistenia z obdobia staršieho ako 3 roky odo dňa, keď bola povinnosť porušená.

Dobrý deň, pani Ľubica. Váš problém presahuje pracovnoprávne vzťahy, ktoré sú predmetom dozoru inšpekcie práce. Z pracovnoprávnych predpisov povinnosť poistenia zamestnanca zamestnávateľom nevyplýva. Potrebné by bolo preveriť, či je skutočne obsahom zmluvy s poisťovňou podmienka, že poisťovňa vyplatí plnenie poistky iba vtedy, ak k úrazu alebo poškodeniu zdravia dôjde naozaj iba pri súkromnej zahraničnej ceste. Odporúčam Vám obrátiť sa s uvedenými otázkami na Sociálnu poisťovňu, resp. domáhať sa nárokov na úhradu prepravy manžela súdnou cestou. Premlčaciu lehotu upravuje v tomto prípade Občiansky zákonník (§ 106) a tá určená ako subjektívna lehota 2 roky od kedy sa poškodený dozvie o škode a ako objektívna lehota 3 roky odo dňa, keď došlo k udalosti. Dlhšia lehota (10 rokov) sa vzťahuje len na škody na zdraví.

Úlohou inšpekcie práce zo zákona je vykonávať dozor nad dodržiavaním predpisov a ochrana zamestnancov. Priamu kontrolu nad zamestnancami inšpektoráty práce nevykonávajú. Navyše Zákonník práce nezakazuje zamestnancom mať uzatvorených naraz aj viacero pracovných pomerov. Oceňujem, že ste jedným z tých vzácnych ľudí, ktorí dávajú iným ľuďom prácu. V dnešnej dobe to vôbec nie je jednoduché. A ako píšete, absolvovali ste už množstvo kontrol. Upozorňujem však na možnosť, ktorú Zákonník práce zamestnávateľom ponúka, len tí ju zriedkakedy využívajú, a je ňou vyžadovanie pracovných posudkov od zamestnancov, ktorých plánujete prijať do pracovného pomeru (§ 75 ods. 1 Zákonníka práce).

Dobrý deň. Táto definícia sa skutočne vzťahuje najmä na zamestnancov v doprave, alebo na tých, ktorí sú pravidelne vysielaní na pracovné cesty. Podľa môjho názoru za zamestnanca, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, nie je možné považovať vysokoškolského učiteľa. V záujme poskytnutia úplnej odpovede na Vašu otázku, odporúčam obrátiť sa na inšpektorát práce, ktorý zamestnancom poskytuje bezplatné poradenstvo a pri predložení Vašej pracovnej zmluvy a objasnení periodicity pracovných ciest Vám môže poskytnúť relevantnejšiu odpoveď.

Dobrý deň, pani Križová. Obráťte sa s podnetom na miestne príslušný inšpektorát práce, ten zabezpečí vykonanie inšpekcie práce a v prípade zistenia nedostatkov nariadi zamestnávateľovi ich odstránenie. Adresy inšpektorátov sú uvedené na stránke www.nip.sk. V podnete uveďte aj Vaše meno, adresu a telefónne číslo, aby Vám bolo po ukončení inšpekcie práce odpovedané.

Dobrý deň prajem. Môj názor je, že štátu nie je jedno, že zamestnávatelia profitujú z okrádania zamestnancov a štátu. Inšpektori práce však v praxi narážajú presne na ten problém, ktorý ste práve popísali. Ide o to, že zamestnanec, ktorý sa rozhodne upozorniť na problém, je v prípade kontroly súčinný so zamestnávateľom a mnohokrát podpíše doklady o založení pracovnoprávneho vzťahu, jeho zmenách, o vyplatení mzdy, ktorá vyplatená nebola, a to aj antidatovane. V tom prípade ťahá inšpektor (vo Vašich očiach reprezentujúci štát) za kratší koniec. Ak sú zamestnanci súčinní so zamestnávateľom pri obchádzaní zákona, resp. pri jeho porušovaní, neváľajte všetku vinu na štát. Inšpektoráty práce pri svojom personálnom obsadení a množstve úloh, ktoré plnia, presadzujú ochranu zamestnancov. Ale najprv o tú ochranu musia mať zamestnanci skutočný záujem. V opačnom prípade výkon inšpekcie práce maria.

Ako som už niekoľkokrát uviedla, podnety je možné podať priamo na miestne príslušné inšpektoráty práce. Ich adresy môžete nájsť na stránke www.nip.sk.

Dobrý deň, pani Janka. Na vykonanie takejto zrážky zo mzdy nemá zamestnávateľ právo. Zo mzdy možno vykonať zamestnancovi iba zákonom stanovené zrážky a tie, na ktorých sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne písomne uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy. Ak Vám zamestnávateľ zrazí zo mzdy čiastku, na ktorej zrazenie nemá právo, obráťte sa na inšpektorát práce. V tejto veci vieme vykonať inšpekciu práce a nariadiť odstránenie zistených nedostatkov.

Dobrý deň. Kobra nám efektívne pracuje už jeden rok. Boli do nej zaradení tí inšpektori práce, ktorí na inšpektorátoch práce vykonávali prácu už pred zriadením Kobry. Tým boli oslabené najviac oddelenia pracovnoprávnych vzťahov, to sú tí inšpektori práce, ktorí sa venujú šetreniu podnetov od občanov s pracovnoprávnym problémom. Zároveň s vytvorením Kobry boli na inšpektoráty práce prijatí aj noví zamestnanci, tí sa stanú inšpektormi práce až po ročnom zácviku a po úspešnom absolvovaní skúšky. Odhalenia Kobry v oblasti nelegálneho zamestnávania sú podstatne vyššie ako boli v predchádzajúcich rokoch bez existencie týchto špecializovaných útvarov. Kobra v rámci celej SR za 1. rok svojej činnosti skontrolovala 10 751 zamestnávateľov a 25 562 osôb, pričom odhalila 682 zamestnávateľov, ktorí nelegálne zamestnávali 1 243 osôb. Inšpektori práce Kobry navrhli uloženie 689 pokút v celkovej sume 2 169 800 eur.

Zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne finančný príspevok v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní od 5 do 12 hodín. Zákonník práce nedefinuje lekára špecialistu, ktorého lekárske potvrdenie je alebo nie je možné pre tento účel akceptovať. Vo všeobecnosti platí, že ten lekár špecialista, ktorý rozhodne o potrebe diétneho stravovania, vydá o tejto skutočnosti zamestnancovi potvrdenie. To by malo byť zamestnávateľom akceptované. V prípade pochybností má zamestnávateľ právo kontaktovať lekára a žiadať potvrdenie potreby diétneho stravovania.

Právny nárok na úhradu škody v tomto prípade zamestnávateľ nemá bez toho, aby zamestnankyni preukázal, že škoda mu bola spôsobená jej priamym zavinením. V tejto súvislosti je potrebné poznať aj ďalšie informácie o podmienkach dohodnutých medzi zamestnávateľom a zamestnankyňou v súvislosti s plánovanou pracovnou cestou. Ak si je Vaša priateľka vedomá toho, že škodu spôsobila a súhlasí s jej nahradením, platí, že nárok zamestnávateľa, ktorý mu z prípadnej dohody so zamestnankyňou vznikol, buď zamestnankyňa uhradí dobrovoľne priamou platbou alebo písomne uzavrie so zamestnávateľom dohodu o zrážkach zo mzdy. Bez súhlasu zamestnankyne s náhradou škody (ak mu vôbec vznikla) nemôže zamestnávateľ požadovanú čiastku zraziť zo mzdy.

Dobrý deň, pán Róbert. Predpokladám, že pracovnú zmluvu Vám zamestnávateľ zmenil v časti mzdové podmienky s Vaším súhlasom. Ak je Vaša mzda viazaná na výšku obratu, resp. na iný ukazovateľ predaja, zamestnávateľ Vám ho musí oznámiť. Neistota zamestnanca vo vzťahu k mzde je v pracovnoprávnych vzťahoch neprípustná. Každý zamestnanec musí byť odmeňovaný mzdou najmenej vo výške minimálneho mzdového nároku príslušného pracovného miesta. Ak by Vaša mzda mala byť bez Vášho zavinenia v niektorých mesiacoch nižšia ako tento minimálny mzdový nárok, zamestnávateľ je povinný poskytnúť Vám doplatok rozdielu do nárokovej výšky. Zamestnávateľ má povinnosť na žiadosť zamestnanca predložiť mu na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.

Dobrý deň, pani riaditeľka. Ďakujem za Vašu podporu. Nie často sú inšpektori práce chválení. Želám si, aby bolo viac zamestnávateľov, ktorí inšpekciu práce neberú ako nutné zlo, ale využívajú práve skúsenosti inšpektorov práce z praxe v kombinácii s ich odbornosťou v rámci poradenskej činnosti, ktorú poskytujeme bezplatne.

Dôležité je vedieť, či v čase od 4.00 do 6.00 a následne od 18. 00 do 20.00 vykonávate prácu alebo iba cestujete. V prípade vykonávania práce by sa jednalo o prácu nadčas s príslušnými mzdovými nárokmi. Ak v danom čase cestujete, mzda Vám nepatrí. Tento čas sa považuje za stratu osobného voľna, ktorá sa zamestnancovi môže kompenzovať iba, ak sa na tom v kolektívnej zmluve dohodli zástupcovia zamestnancov (odbory) so zamestnávateľom. Inak všetkým zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu, patrí za čas jej trvania stravné (diéty) a ostatné cestovné náhrady podľa zákona o cestovných náhradách.