Dávka v hmotnej núdzi: Nové pravidlá už od júla! (AKTUALIZOVANÉ)

Základnú dávku v hmotnej núdzi dostanú občania po odpracovaní 32 hodín. Zdroj: thinkstock.com

Základnú dávku v hmotnej núdzi dostanú občania po odpracovaní 32 hodín. Pre ľudí je k dispozícii rôznorodá práca v závislosti od ich vzdelania. Avšak medzi ľuďmi sa nachádzajú aj takí, ktorí nikdy v živote nepracovali. Tých neprinúti pracovať ani hrozba straty sociálnych dávok. Odborníci pritom tvrdia, že novela zákona môže zvýšiť sociálne nerovnosti medzi občanmi.

Základnú dávku od štátu vo výške 61,60 eura dostane od júla len ten občan v hmotnej núdzi, ktorý odpracuje 32 hodín mesačne v rámci menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych činností. Takéto zmeny priniesla novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorú parlament schválil ešte koncom minulého roka.

Výška dávky bude závisieť od aktivity plnoletého práceschopného člena domácnosti. Obciam a mestám v tejto súvislosti pribudli nové povinnosti. Podľa zákona totiž musia pripraviť podmienky na to, aby ľudia, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, mohli začať pracovať. Práca im totiž musí byť najprv ponúknutá. Keď obec takéto podmienky nevytvorí, nebude sa môcť siahať ani na dávky poberateľov v hmotnej núdzi.

Zákon sprísňuje aj nárok na aktivačný príspevok. Ten budú môcť ľudia získať, len ak odpracujú v rámci obecných služieb minimálne 64 a maximálne 80 hodín mesačne. Zároveň sa zavádza aj osobitný príspevok v sume 63,07 eura. Ten dostane občan, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný, poberal dávku v hmotnej núdzi a začal pracovať. Nárok na tento príspevok mu vznikne vtedy, ak bude mať príjem najmenej vo výške minimálnej mesačnej mzdy a najviac vo výške trojnásobku minimálnej mzdy v domácnosti. Príspevok sa bude pri splnení podmienok poskytovať počas šiestich mesiacov. Novelizáciou sa zrušila podmienka poskytovania príspevku na zdravotnú starostlivosť, ktorý predstavoval 2 eurá mesačne na každú osobu v hmotnej núdzi.

Dávka v hmotnej núdzi

Na konci apríla tohto roka poberalo na Slovensku dávky v hmotnej núdzi 173.697 občanov. Najviac ľudí poberajúcich dávky v hmotnej núdzi bolo v apríli v okresoch Revúca, Rimavská Sobota a Rožňava. Naopak, najmenej ľudí je na dávky odkázaných v bratislavských okresoch.

Koordinátori

Práve od počtu poberateľov dávok sa bude odvíjať aj počet prijatých koordinátorov, ktorí budú zabezpečovať, koordinovať a kontrolovať účasť občanov v hmotnej núdzi na dobrovoľníckych činnostiach. Ako uviedlo ústredie práce, najviac koordinátorov pracuje v súčasnosti v aktivačných centrách v Košiciach, Prešove, Rimavskej Sobote a Trebišove. Ako uviedlo ústredie práce, v aktivačných centrách, ktoré v súvislosti s novou zákonnou úpravou vznikli, v súčasnosti pracuje 400 koordinátorov.

"Zároveň prebieha prijímanie ďalších 440 koordinátorov, ktoré bude vo väčšine aktivačných centier ukončené k 1. júlu 2014," Jana Lukáčová z kancelárie generálneho riaditeľa ÚPSVR.

Očami odborníkov

Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi neprinesie zásadnejšie riešenia situácie ľudí, ktorí dávky poberajú. Práve naopak, môže napríklad prispieť k zvýšeniu sociálnych nerovností medzi občanmi. Myslia si to viacerí odborníci na túto oblasť.

„Minimálna dávka má byť v civilizovanej spoločnosti garantovaná každému človeku, ktorý nemá príjem,“ myslí si Zuzana Kusá, sociologička Slovenskej akadémie vied a predsedníčka sieti proti chudobe. Novela môže zvýšiť aj sociálne nerovnosti medzi ľuďmi.

„Novela nerieši zásadné problémy, ktoré súvisia s hmotnou núdzou. Nie je zaručené to, že sa všetkým oplatí pracovať, je to komplikovaný systém. Jediná zmena je rozšírenie aktivačných prác," zhodnotil Michal Páleník, riaditeľ Inštitútu zamestnanosti.

Odborníci taktiež tvrdia, že práve starostovia a primátori budú tí, ktorí budú rozhodovať o tom, ktorým ľuďom ponúknu odpracovať si základnú dávku.

Dávka v hmotnej núdzi v niektorých obciach

LIPANY

Východoslovenské Lipany sú pripravené na zorganizovanie prác pre asi 300 nezamestnaných. V meste je podľa slov primátora Lipian Eduarda Vokála práce dosť, aj fyzickej. Potrebné sú práce ako kosenie, hrabanie, natieranie zábradlia, osadzovanie obrubníkov alebo čistenie priekop. Mesto ponúkne nezamestnaným prácu aj v rôznych zariadeniach sociálnych služieb či na školách. Do úvahy bude brať nielen ich vek, ale aj pracovné skúsenosti.

LEVICE

V Tlmačoch umiestnili poberateľov dávok v hmotnej núdzi na rôzne administratívne práce na školách, pri upratovaní a podobne. V Leviciach by si dávky v hmotnej núdzi malo odrobiť približne 800 ľudí. Z nich 150 už pracuje v múzeu, nemocnici, Správe športových zariadení, v zariadeniach sociálnych služieb, či pri zveľaďovaní verejných priestranstiev mesta.

„Zo 78 ľudí, ktorí by si mali dávky odpracovať, si ich reálne odrába 41. Ďalších osem pracovať odmietlo a zvyšní sú práceneschopní, prípadne sa podieľajú na aktivačných prácach, alebo majú iné dôvody, pre ktoré nenastúpili,“ uviedla Jana Szabóová, vedúca Aktivačného centra na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny.

CHOCHOLNÁ

V Chocholnej (Trenčiansky okres) by sa malo na obecných prácach zamestnať 12 ľudí, pričom dávku poberá väčší počet obyvateľov obce. Ako vysvetľuje starosta obce Ľubomír Škriečka, niektorí sú práceneschopní, alebo sa majú podrobiť plánovanej operácii, takže ich počet klesol. Ďalej sa však obáva, že mnohým poberateľom dávok chýba vôľa pracovať, aj keď fyzicky a psychicky sú schopní uplatniť sa. Nájsť prácu pre nich by ani v tejto obci problém nebol.

MURÁNSKA DLHÁ LÚKA

V Muránskej Dlhej Lúke ponúkli prácu 37 poberateľom sociálnych dávok, momentálne však čakajú na ich vyjadrenie. Ako pre TASR povedal starosta obce, kde žije 836 obyvateľov, Marek Nosko, ich zamestnávanie bude zložité vzhľadom na to, že od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v tomto prípade obec nedostane peniaze ani na koordinátorov, ani na potrebný materiál.

TREBIŠOV

Trebišovu chýba na organizovanie obecných prác 10-tisíc eur ročne. V meste plánujú zamestnať 480 z celkového počtu 569 ľudí, ktorí dostávajú dávky v hmotnej núdzi. Mestu sa podľa primátora Trebišova Mariána Kolesára zvýšia náklady, ktoré neboli započítané do rozpočtu. Mesto ponúka rôzne aktivity, najmä na úprave a údržbe verejnej zelene v parkoch, na uliciach, v mestských oddychových zónach, ale aj školách.

BRUSNO

Obecný úrad v Brusne v najbližšom čase neplánuje zamestnávať ľudí, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi. Momentálne obec zamestnáva znevýhodnených uchádzačov, väčšinou živiteľov rodiny, ktorí si po strate zamestnania nedokázali nájsť prácu.

"S organizovaním prác pre poberateľov dávky v hmotnej núdzi sú spojené len ďalšie povinnosti, potrebujeme koordinátorov, ktorí by im prideľovali prácu, zabezpečiť im musíme nielen náradie, ale aj poistenie, lekársku prehliadku a všetky ostatné náklady by znášala obec. Chápeme aj to, že tento nástroj má slúžiť na to, aby títo ľudia mali nejaké pracovné návyky. Nevylučujeme preto, že ich v budúcnosti budeme zamestnávať," povedala Viera Krakovská, starostka Brusna.

PRIEVIDZA

Mesto je pripravené zamestnať približne 400 občanov, poberateľov dávky v hmotnej núdzi. Radnica je na základe uvedených dohôd pripravená takto zamestnať približne 400 občanov, ktorí by konkrétne vykonávali práce na údržbe a úprave verejnej zelene, udržiavaní čistoty miestnych komunikácií, chodníkov a zastávok MHD, likvidácii nelegálnych skládok či pomocné práce v školských zariadeniach a na športoviskách. Samospráva Prievidze konkrétne posilnila na základe dohody s ÚPSVaR rady koordinátorov o päť členov - dobrovoľníkov.

BARDEJOV

Bardejov má 300 miest pre ľudí, ktorí si dávku budú musieť odpracovať. Vyše 500 ľudí, ktorí v Bardejove poberajú dávku v hmotnej núdzi, neprejavilo doteraz záujem o to, aby si ju odpracovali. Mesto sa rozhodlo, že prácu od 1.7., odkedy si dávku budú musieť povinne odpracovať, ponúkne len okolo 300 jej poberateľom. Ľudia sa môžu zapojiť do rôznych prác na údržbe a úprave verejného priestranstva, zelene, pomáhať pri likvidácii nelegálnych skládok komunálneho a stavebného odpadu, pri údržbe miestnych cintorínov, ale aj pri rôznych kultúrnych, či športových podujatiach. Povinnosťou týchto ľudí je opracovať si 32 hodín mesačne, aby mali aj naďalej nárok na dávku v hmotnej núdzi. Niektorí evidovaní na úrade práce popri dávke poberajú aj príspevok, v takom prípade sú povinní odpracovať si raz toľko, teda 64 hodín mesačne.

CIGEĽ

Možnosť odpracovať si dávku v hmotnej núdzi využijú od začiatku júla v obci Cigeľ v okrese Prievidza dvaja nezamestnaní Cigeľčania. Obecné práce v partizánskej obci nie sú novinkou, fungujú tam už niekoľko rokov. Okrem dvoch obyvateľov je do nich zapojených ešte ďalších 10 nezamestnaných v rámci iných programov. V Cigli pôsobí aj koordinátor, ktorý má na starosti pracovníkov. Rozdeľuje každé ráno prácu, kontroluje, či pracujú a na kontroly chodia aj koordinátori z ÚPSVaR. S nezamestnanými mali aj problémy, keďže nechceli pracovať, po pohovore si však uvedomili, že bez práce nedostanú peniaze. Títo 12 občania, ktorí sa podieľajú na obecných prácach, sú aj jediní nezamestnaní v rámci obce. Ako uzavrel Mjartan, Cigeľ je malá obec, kde sa všetci poznajú, takže odmietnuť prácu si tam ani jeden z nich nedovolí.

LIPTOVSKÝ HRÁDOK

Mesto ponúkne najschopnejším trvalý pracovný pomer. Liptovskohrádocká radnica si chce prostredníctvom povinného odpracovania dávok v hmotnej núdzi doplniť zo zúčastnených nezamestnaných občanov poddimenzovaný stav trvalých pracovníkov starajúcich sa o ošetrovanie zelene a čistotu verejných priestranstiev. Primátor mesta Branislav Tréger spresnil, že na základe dohody s úradom práce oslovia na odpracovanie dávok v hmotnej núdzi približne 80 poberateľov.

"Musíme sa všemožne snažiť týchto ľudí aktivizovať a motivovať, aby povinnosť odrobiť si pár hodín verejnoprospešných prác premenili na príležitosť napokon sa dostať až k trvalému pracovnému pomeru. Toto sa javí ako jeden z reálnych nástrojov a verím, že tí najschopnejší využijú túto šancu," dodal primátor.