V týchto zamestnaniach si môžete prilepšiť! Získajte príspevok od štátu

Dlhodobo nezamestnaní, ktorí si našli prácu, si môžu zvýšiť svoju mzdu. Zdroj: thinkstock.com

Dlhodobo nezamestnaní, ktorí si našli prácu, si môžu zvýšiť svoju mzdu. V prípade, že ich mzda bude nižšia než 760 eur, získajú príspevok od štátu na celý rok. Vláda totiž odklepla súbeh pomoci v hmotnej núdzi a mzdy.

Do minulého roka mali dlhodobo nezamestnaní nárok na poberanie osobitného príspevku vo výške 63,07 eura počas šiestich mesiacov, ak ich hrubá mzda nepresiahla trojnásobok minimálnej mzdy. Malo to však jeden háčik. Podľa zákona nemali súčasne nárok na poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi a na osobitný príspevok. Ten, kto dostal osobitný príspevok, strácal nárok na čerpanie dávok v hmotnej núdzi.

Situácia sa však začiatkom tohto roka zmenila. Rezort práce totiž zaviedol súbeh pomoci v hmotnej núdzi a mzdy. Podľa novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi, majú dlhodobo nezamestnaní, ktorí si našli prácu a ich zárobok nie je vyšší ako dvojnásobok minimálnej mzdy, t. j. 760 eur, nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Po novom tak ľudia, ktorí si nájdu prácu, dostanú v 1. polroku osobitný príspevok vo výške 126,14 eura mesačne a v 2. polroku dostanú príspevok vo výške 63,07 eura.

Nárok na súbežné čerpanie dávok v hmotnej núdzi a príjmov z práce má aj občan, ktorý pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu bol dlhodobo nezamestnaný alebo dlhodobo neaktívny. To znamená, že nebol síce evidovaný ako uchádzač o zamestnanie najmenej 12 mesiacov, avšak by spĺňal status dlhodobo nezamestnaného, ak by evidovaný bol. Poslednou kumulatívnou podmienkou je, aby fyzická osoba pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu bola členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi.

Pre koho je však príspevok určený? Podľa údajov Štatistického úradu SR z 3. kvartálu 2014, najmenej zarábali ľudia v oblasti ubytovacích a stravovacích služieb, ostatných činností, v oblasti stavebníctva a umenia.

„Menej ako 760 eur v priemere v hrubom zarábajú aj pracovníci v poľnohospodárstve a vo vzdelávaní,“ hovorí Jana Glasová, analytička Poštovej banky. Ich priemerné hrubé mzdy sú totiž nižšie ako dvojnásobok minimálnej mzdy.

Ako hovorí Jana Glasová ďalej, výška zárobku závisí od dosiahnutého vzdelania, regiónu, v ktorom žijeme a pracujeme, a v nemalej miere aj od profesie.