Príbeh: Ako si nájsť džob hneď po škole? Pracujte zadarmo!

Mnoho študentov vysokých škôl si chce počas letných prázdnin privyrobiť. Preto sa najčastejšie rozhodnú vziať ponuky práce ako čašníci v baroch či reštauráciách, vykonávajú rozličné manuálne práce na stavbách, alebo si vyberú brigádu na farme ako zberači ovocia či zeleniny. To všetko je prospešné z hľadiska naberania pracovných skúseností a osvojovania si pracovnej morálky. Čím viac sa však blíži koniec štúdia a vstup na trh práce, tým viac by sa budúci absolventi mali začať zaoberať otázkou, ako sú pripravení na uplatnenie sa v odbore, ktorý študujú. Majú primeranú prax, alebo len teoretické znalosti?

Práve zamestnávatelia sa totiž často ozývajú so sťažnosťou, že absolventom univerzít či vysokých škôl chýbajú prax a skúsenosti v rámci daného odboru. Čas a priestor na ich získavanie však určite majú. Ideálnym spôsobom sú práve stáže, hoci nie sú vždy platené.

Povinná prax, ktorú vyžaduje univerzita, nestačí

Mnoho vysokých škôl vyžaduje od svojich študentov podmienku absolvovania povinnej praxe. Väčšinou však ide iba o niekoľko týždňov, ktoré niekedy študenti ani poriadne neodpracujú. Dohodnú sa so spoločnosťou, že od nej dostanú potvrdenie a podmienka školy je splnená. Ak sa však aj rozhodnú pristupovať k získavaniu praxe poctivo, za tak krátke obdobie nestihnú získať plnohodnotné skúsenosti. Preto by sa mali radšej skúsiť dohodnúť s firmou na dlhodobej stáži.

Prečítajte si tiež: 9 znakov, že ste úspešný, aj keď to možno ani netušíte

Stáže sa väčšinou dohadujú na niekoľko mesiacov, závisí od toho, koľko má študent času. Tým, že strávi v spoločnosti dlhšie obdobie, má možnosť preniknúť do skutočného pracovného sveta, lepšie si osvojí pracovné návyky a čo je hlavné, získava cenné skúsenosti z oblasti, v ktorej sa chce uplatniť.

O pridanej hodnote stáží hovorí aj Ivan Jurkovič z personálnej a pracovnej agentúry P.J.Servis: „Stážista získava často okrem pracovných návykov aj odborné informácie, prípadne know-how v danom odbore, v ktorom na stáži pôsobí. Dostáva do kompetencie napríklad riešenie a spoluúčasť na projektoch, ale taktiež aj plnenie náročnejších úloh.“

A ako tvrdí Ján Svrček z odboru ľudskýchzdrojov RTVS: „V prípade juniorných pozícii v životopise absolventa vyzerá stáž, prax v konkrétnom odbore úplne inak ako práca v gastronómii, službách a podobne."

Študentov odrádza, že väčšina stáži je neplatená

Niektoré stáže sú platené, nebýva to však pravidlom. Práve fakt, že by mali študenti fungovať niekoľko mesiacov bez akéhokoľvek príjmu, je naozaj náročné a bez pomoci rodičov to mnohí nezvládnu. Svrček si však nemyslí, že ani to nemusí byť problém: „Každý študent si musí vedieť stanoviť priority. Rok nie sú len dva mesiace v lete. Ak už študent v lete uprednostní zárobok pred praxou, počas roka by si mal zase čas vyčleniť na získavanie praxe. Môže to znieť ako formulka, ale naozaj platí, že čím skôr študent začne získavať prax v obore, tým ľahšie a rýchlejšie si po škole nájde prácu," vysvetľuje.

Potvrdzuje to aj príbeh Petra z Ružomberka. Ten si poradil inak. Mal za sebou štyri roky na univerzite. Keďže jeho vysoká škola nebola v hlavnom meste, príležitostí na získavanie praxe počas štúdia veľa nemal. Využiť mohol jedine letné prázdniny. Na svojom konte mal len pár týždňov povinnej praxe, neprišli mu však dostačujúce. Preto sa rozhodol, že si nájde stáž. „Všetky skúšky v škole sa mi podarilo zvládnuť a pred sebou som mal tri mesiace voľna. Mohol som si ísť zarobiť, chcel som však naberať skúsenosti z oblasti, v ktorej som sa plánoval zamestnať. Pol roka som bol na študijnom pobyte cez program ERASMUS. Zistil som však, že cez ERASMUS sa dá ísť aj na stáž. Neváhal som a podal som si žiadosť, ktorú mi aj schválili,“ opisuje.

Prečítajte si tiež: Tieto slová v práci nepoužívajte: Degradujú vás!

Peter oslovil desiatky zamestnávateľov so žiadosťou absolvovať u nich trojmesačnú stáž. Jeden menší zamestnávateľ ho hneď pozval na pohovor a dohodli sa na spolupráci.

Takýto aktívny prístup oceňuje aj Jurkovič: „Spoločnosti vo všeobecnosti preferujú aktívnych ľudí, ktorí si dokážu stáž aj aktívne hľadať a je u nich cítiť, že majú eminentný záujem niečo sa naučiť,“ vysvetľuje.

Stáž je skvelý spôsob, ako si zaistiť džob

Výhodou stáže je, že firma si tak dokáže overiť človeka a v prípade spokojnosti sa môže stať prvou voľbou, ak budú hľadať adepta na konkrétne pracovné miesto. Mnohé spoločnosti totiž fungujú na systéme odporúčaní a možnosť absolvovania stáže pre daného zamestnávateľa je skvelý spôsob, ako si uňho vybudovať dobré meno.

To isté bol aj Petrov príbeh. „Vďaka tejto stáži sa mi podarilo dostať na ďalšiu stáž – do zahraničia, a dokonca aj platenú. Vedel som však, že sa po skončení školy chcem zamestnať v jednej konkrétnej firme. V piatom ročníku bolo povinností menej, oslovil som preto túto spoločnosť a dohodol som sa s nimi, že u nich budem pracovať celý október. Bolo to trochu finančne náročnejšie, s platením ubytovania v hlavnom meste mi pomohli rodičia. Uskromňoval som sa, ako sa dalo. Keď som však odchádzal po mesiaci z firmy, šéf mi povedal, aby som sa mu ozval po štátniciach. Dnes som vo firme druhým rokom a viem, že mi k tomu dopomohla práve moja inciatíva v podobe absolvovania stáží,“ uzatvára.

Možností, ako získať prax, je dosť, treba len hľadať. Alebo sa ozvať sám

Ponuku stáží či praxe ponúka napríklad aj Rozhlas a televízia Slovenska. „V rámci spravodajstva poskytuje RTVS bezplatné stáže vybraným študentom vysokých škôl so zameraním na žurnalistiku, masmediálne štúdiá ale aj z iných odborov. V prípade spokojnosti počas neplatenej stáže sa môže študent zaradiť do rozhlasového alebo televízneho tímu junior redaktorov. V tom momente sa neplatená stáž zmení na platenú. V priebehu uplynulých rokov sme si takýmto spôsobom zo stážistov vychovali redaktorov spravodajstva. Momentálne zvažujeme novinku: rozhlasovú stáž pre budúcich redaktorov na publicistiku. O tej sa študenti v najbližšej dobe určite dočítajú na našom webe," prezrádza Svrček.