8 slov a fráz, ktoré v práci používajú iba amatéri: Nezaraďte sa k nim

Ilustračné foto Zdroj: thinkstock.com

To, ako vás kolegovia v práci vnímajú, neovplyvňuje iba to, aké výkony podávate, ale napríklad aj to, ako sa obliekate či ako sa vyjadrujete. Slová a výrazy, ktoré používate, spôsob, akým komunikujete s ostatnými – to všetko ľudia okolo vás sledujú a na základe toho si o vás vytvárajú obraz. Chcete byť kolegami v práci vnímaní ako absolútny amatér alebo ako človek na úrovni – profesionál? Je to na vás.

„Akože“
Zamyslite sa, ako často používate slovíčko „akože“. „Akože môžem to urobiť...“, alebo „akože toto je naozaj dobré“ a pod. Ak vo vetách často používate takéto barličky, myslite na to, že vďaka nim môžete nakoniec vyznieť ako človek, ktorý ma chabú slovnú zásobu a nevie sa poriadne vyjadrovať. Niekedy je to len zlozvyk, ktorý si ani neuvedomujete - skúste na ňom popracovať.
„Možno sa mýlim, ale...“
Ak niečo tvrdíte, nenegujte svoje vyjadrenie pochybovačným „možno sa mýlim“. Vyzniete ako človek, ktorému chýba sebavedomie a istota. A taký obraz o sebe predsa šíriť nechcete.
„Jasné, žiaden problém...“
So všetkým súhlasíte? Nič vám neprekáža? Vyzerá to, že nemáte názor, že sa nedokážete vzoprieť či prísť s pripomienkou. Chcete pôsobiť ako submisívny človek, ktorému chýba správna dávka asertivity, takže si s ním v práci môže každý robiť čo chce? Pravdepodobne nie. Ak teda nabudúce nebudete súhlasiť s úlohou, ktorú ste dostali, pretože toho máte veľa, prípadne si nemyslíte, že by to mala byť úloha pre vás, pokojne sa ozvite a vysvetlite svoje dôvody.
„Vieš“
Niektorí ľudia dodávajú na konci každej vety „vieš“. Niekedy sa toto slovíčko použiť hodí, no ak rozprávate nejaký príbeh a použijete ho v každej vete, vyznie to prinajmenšom vtipne.
„No/hej...“
Prečo používať tieto slová súhlasu, keď sa môžete vyjadriť oveľa sofistikovanejšie? Áno, pravdaže či samozrejme sú vhodnými ekvivalentmi, zaraďte ich do svojho slovníka.
„Rozumieš tomu?“
Ak niečo kolegovi vysvetľujete a pridáte túto frázu, robíte chybu. Budete totiž vyzerať povýšenecky a dáte mu najavo, že pochybujete o jeho schopnostiach. Dodávať túto frázu pri vysvetľovaní nemusíte, ak daná osoba nerozumie, určite sa spýta. Buďte príjemnou a milou osobou k ľuďom okolo vás, vyplatí sa to.
„Čo ja viem...“
Nič tak nezníži vašu dôveryhodnosť ako keď odpoviete „čo ja viem“. Nie, nie je to o tom, že musíte poznať odpoveď na všetko, avšak svoju nevedomosť nemusíte deklarovať takýmto spôsobom. Zároveň touto odpoveďou dávate najavo, že odpoveď nepoznáte a tým to pre vás končí – nesnažíte sa ani len priniesť riešenie. Ak niečo neviete, kolegovi radšej povedzte, že ak vám dá chvíľu času, dáte mu presnú odpoveď.
„Do pi**/ku***, ko***“
Nech zdvihne ruku ten, kto nikdy nevypustil z úst vulgarizmus. Veď práve nadávky pomáhajú uľaviť si, keď je človek nervózny, podráždený či nahnevaný. Je tu však jedno ale. Použitie vulgarizmov by ste mali zvážiť vzhľadom na vaše postavenie, funkciu či osobu, s ktorou sa rozprávate. Slovník ako zo 4. cenovej totiž ženám zabezpečí presný opak úcty, mužom zas – najmä z pohľadu žien, všetko, len nie obdiv či uznanie. Naučte sa ovládať a prispôsobiť svoje vyjadrovanie danej situácii a ľuďom, s ktorými komunikujete.