Ste druhorodené dieťa? Vedci zistili, prečo to v živote nemáte ľahké

Vedci prišli s ďalším prekvapivým tvrdením. Údajne platí, že druhorodené dieťa to má v živote poriadne komplikované – najmä ak sa narodí ako chlapec. Takéto dieťa je často veľmi živé a nezbedné a to, že vyvádza oveľa viac ako jeho starší súrodenec, mu často spôsobuje problémy a môže ho dokonca priviesť až ku kriminálnej činnosti. Ako je to možné?

Výskumy ukazujú, že kým prvorodení majú lepšie vzdelanie, vyššie IQ a zarábajú viac, druhorodení sú tí, ktorí sa ľahko dostanú do šlamastiky. Štúdia zhromaždila údaje od viac než tisícky súrodencov - bratov žijúcich v Dánsku a Spojených štátoch. Ukázalo sa, že druhorodené deti boli o 20-40% v škole častejšie trestané a ocitli sa dokonca aj pre súdom za páchanie kriminálnej činnosti. „V porovnaní s ostatnými súrodencami, práve u druhorodených detí sme zaznamenali zvýšenú šancu, že budú vylúčení zo školy, stanú sa z nich delikventi, prípadne skončia vo väzení,“ hovorí Joseph Doyle, jeden z vedúcich výskumu.

V súvislosti s týmto výsledkom je však dôležité zamerať pozornosť aj na zdanlivo nevinných starších súrodencov a rodičov. Je známe, že prvorodení majú celú pozornosť rodičov až do príchodu druhého dieťaťa. Po narodení druhého dieťaťa sa pozornosť rodičov rozdvojuje. Aby ale staršie dieťa príchodom súrodenca netrpelo - keďže doteraz bol čas aj energia otca a matky venované iba jemu, chcú mu to vynahradiť tak, že sa s ním snažia stráviť čo najviac času.

Prečítajte si tiež: 7 jasných znakov, že máte nadpriemerné IQ: Patríte aj vy medzi géniov?

K tomu je dôležité pripojiť aj fakt, že rodičia sú pri druhom dieťati vo výchove značne benevolentnejší. Na výchove prvého dieťaťa si dávajú záležať oveľa viac, pri druhom dieťati je už ich prístup laxnejší. Zároveň sa trochu spoliehajú aj na staršie dieťa, že pôjde mladšiemu súrodencovi vzorom a čiastočne ich „zastúpi“. Napokon, druhorodené deti často vnímajú starších súrodencov ako dospelých, ktorí ich tiež takpovediac vychovávajú. Druhorodené deti tak majú často viac voľnosti a nie sú rodičmi až tak pozorne sledovaní. To môže viesť k tomu, že s pocitom relatívne neohraničenej slobody si môžu dovoliť „vystrkovať rožky“.

Treba však vziať do úvahy, že výsledky tejto štúdie platia striktne na každé druhorodené dieťa. Nie každá rodina sa stretáva s týmto fenoménom. Vyplýva z nej však aspoň poučenie pre rodičov, aby pri druhom (a ďalšom) dieťati nepoľavili, mali oči stále na stopkách a venovali mu rovnako kvalitný čas ako prvorodeného dieťaťu.